Späť na obsah

Slovné druhy a ohýbanie slov

Slovenčina rozlišuje 6 pádov, ktoré sú tradične očíslované:

  • 1. pád - nominatív (N)
  • 2. pád - genitív (G)
  • 3. pád - datív (D)
  • 4. pád - akuzatív (A)
  • 6. pád - lokál (L)
  • 7. pád - inštrumentál (I)

Piaty pád vokatív sa v súčasnosti už takmer nepoužíva. Vo funkcii oslovenia ho nahradil nominatív.

  • Ako sa máte, pán Kováč?
  • Kde bývaš, Zuzka?
  • Otec, kedy prídeš?

Zachovalo sa a používa sa len zopár tvarov vokatívu:
pane, človeče, bože, majstre, šéfe, chlapče, otče, synu, bratku, priateľu, švagre, kmotre, chlape, Zuzi, babi, oci, mami.

Nominatív

Nominatív je prvý pád v slovenčine. Ako základný tvar skloňovaného slova uvádzame v slovníkoch vždy tvar nominatívu. Odpovedá na otázku: kto? čo?

Podmet vety je väčšinou v nominatíve.

  • Tá žena je pekná.
  • Žiak píše úlohu.
  • Slovensko leží v strednej Európe.

Nominatív používame aj pri oslovení (nominatív takmer úplne nahradil predtým používaný piaty pád, vokatív).

Genitív

Genitív je druhý pád v slovenčine. Pýtame sa naň otázkami: koho? čoho? Napr.:

Idem z domu.
Idem od domu.
Idem do domu.

Genitív sa používa aj na vyjadrenie vlastníctva:

  • Lenka má knihu. To je kniha Lenky.
  • Môj otec má auto. To je auto môjho otca.
  • Lenka → To je dom Lenky.
  • Peter → To je auto Petra.
  • žiak → To je zošit žiaka.
  • priatelia → To sú knihy priateľov.
  • môj priateľ → To je pes môjho priateľa.

Pozrite aj: Skloňovanie osobných zámen

Datív

Datív je tretí pád v slovenčine. Pýtame sa na neho otázkami: komu? čomu?

Daj bratovi knihu.
Toto tričko sa mi páči.
Páčia sa vám tieto nohavice?
Zuzke sa tieto nohavice nepáčia.

Akuzatív

Akuzatív je štvrtý pád v slovenčine, jeden z najčastejšie používaných. Označuje priamy objekt (teda to, čo je dejom zasiahnuté). Spája sa napr. so slovesami vidieť, robiť, mať….

  • Peter, čo vidíš na tejto fotografii?
  • Je tam môj otec, moja mama a naše auto. (N)
  • Vidím môjho otca, moju mamu a naše auto. (A)
  • Sú tam jeho študenti, jej deti a ich knihy. (N)
  • Vidím jeho študentov, jej deti a ich knihy. (A)
  • Kde je moja kniha? (N)
  • Ja mám tvoju knihu. (A)
  • Čo robíš? Robím domácu úlohu. (A)

Lokál

Lokál je šiesty pád v slovenčine. Na lokál sa pýtame otázkami: o kom? o čom?

Lokál je VŽDY spojený s predložkou. Je to predložkový pád.

  • Rozprávame sa o prázdninách.
  • Kde je Zuzka? Zuzka je v škole.
  • Na námestí sa koná koncert.
  • Kde bývaš? Bývam v Bratislave.

Používa sa aj pri časových výrazoch:

  • Ráno vstávam o siedmej.
  • O dvanástej obedujeme.
  • Prídem po piatej hodine.

Inštrumentál

Inštrumentál je siedmy pád v slovenčine. Je to pád, ktorým vyjadrujeme okolnostné významy miesta, času, nástroja, prostriedku alebo príčiny. Pýtame sa naň otázkami: (s) kým? (s) čím?

Inštrumentál bez predložky (kým? čím?) vyjadruje spôsob, napr. spôsob cestovania, platenia a pod.

  • byť niečím/niekým
  • stať sa niečím/niekým
  • zaoberať sa niečím/niekým
  • živiť sa niečím
  • inšpirovať sa niečím/niekým
  • cestovať niečím
  • platiť niečím
  • prekvapiť niečím
  • zásobovať niečím
  • pokrývať niečím
  • dláždiť niečím
  • zabávať niečím
  • Čím cestuješ do školy?
  • Cestujem autobusom/vlakom/električkou.
  • Môžem platiť kreditnou kartou?
  • Po meste turisti cestujú taxíkmi.
  • Píšeme farebnými ceruzkami.
  • Nejedz rukami.
  • Deti sa utierajú uterákmi.
  • Nezaoberáme sa parciálnymi problémami.
  • Študenti prekvapili originálnymi nápadmi.
  • Inšpiruje sa bojovými umeniami.
  • Bufet zásobujeme minerálkami.

Inštrumentál sa môže spájať s predložkami: s (so), pod, nad, pred, za, medzi

  • S kým ideš do mesta?
  • Idem s bratom.
  • Karol sa stretol s priateľmi.
  • Rozprávam sa so spolužiakmi.
  • Dieťa sa hrá s hračkami.
  • Rozprávame sa s priateľmi a kamarátmi pri káve.
  • Parkujeme pred vašimi oknami.
  • Nové obchodné centrum stavajú za záhradami.
  • Pod nohami máme pevnú zem.
  • Vietor zúril nad lesmi a horami.
  • Medzi domami je krásny park.

Treba rozlišovať:

  • S kým ideš do školy? S priateľmi. = Ja a priatelia ideme do školy.
  • Čím/ako ideš do školy? Autobusom. = Ja idem do školy autobusom. = pomocou autobusu

Predložka s má vokalizovaný tvar so pred slovami, ktoré začínajú na s, š, z, ž (kvôli ľahšej výslovnosti). Vokalizovanú predložku so vyslovujeme [zo], napr.:

  • so svetrom [zo svetrom]
  • so školou [zo školou]
  • so záhradou [zo záhradou]
  • so žiakmi [zo žiakmi]

Predložky pod, nad, pred, za, medzi majú priestorový význam. Spájajú sa s inštrumentálom, keď ide o určenie miesta (kde?). Predložky pred a medzi majú aj časový význam:

  • Prišla som skoro, ešte pred študentkami.
  • Medzi štvrtou a šiestou (hodinou) sme boli na večeri.
Nahor