Vrste riječi i promjene riječi
Slovački jezik razlikuje 6 padeža koji su numerirani:
- 1. padež - nominativ (N)
- 2. padež - genitiv (G)
- 3. padež - dativ (D)
- 4. padež - akuzativ (A)
- 6. padež - lokativ (L)
- 7. padež - instrumental (I)
Peti padež se gotovo ne koristi. U funkciji oslovljavanja zamijenio ga je nominativ.
Ako sa máte, pán Kováč? Kde bývaš, Zuzka? Otec, kedy prídeš?
Koristi se tek nekoliko oblika vokativa:
Nominativ
Nominativ je prvi padež u slovačkom jeziku. U rječnicima kao osnovni oblik riječi koja se sklanja uvijek navodimo oblik u nominativu. Odgovara na pitanje: kto? čo?
Subjekt rečenice većinom je u nominativu.
Tá žena je pekná. Žiak píše úlohu. Slovensko leží v strednej Európe.
Nominativ koristimo i kod oslovljavanja (nominativ je gotovo potpuno zamjenio nekada korišten peti padež, vokativ).
Genitiv
Genitiv je u slovačkom jeziku drugi padež. Pitanja na koja odgovara:
Genitiv se koristi za izricanje vlasništva:
Lenka má knihu. To je kniha Lenky. Môj otec má auto. To je auto môjho otca.
Lenka →To je dom Lenky. Peter →To je auto Petra. žiak →To je zošit žiaka. priatelia →To sú knihy priateľov. môj priateľ →To je pes môjho priateľa.
Pogledajte i: Sklanjanje osobnih imenica
Dativ
Dativ je u slovačkom jeziku treći padež. Pitanja na koja odgovara:
Akuzativ
Akuzativ je četvrti padež u slovačkom, jedan je od najčešće korištenih padeža. Označava izravni objekt (dakle ono, što je obuhvaćeno radnjom). Veže se npr. sa glagolima
Peter, čo vidíš na tejto fotografii? Je tam môj otec, moja mama a naše auto. (N)Vidím môjho otca, moju mamu a naše auto. (A)Sú tam jeho študenti, jej deti a ich knihy. (N)Vidím jeho študentov, jej deti a ich knihy. (A)Kde je moja kniha? (N)Ja mám tvoju knihu. (A)Čo robíš? Robím domácu úlohu. (A)
Lokativ
Lokativ je u slovačkom jeziku šesti padež. Pitanja na koja odgovara:
Lokativ se uvijek veže sa prijedlogom. To je prijedložni padež.
Rozprávame sa o prázdninách. Kde je Zuzka? Zuzka je v škole. Na námestí sa koná koncert. Kde bývaš? Bývam v Bratislave.
Koristimo ga za izražavanje vremena.
Ráno vstávam o siedmej. O dvanástej obedujeme. Prídem po piatej hodine.
Insturmental
Instrumental je u slovačkom jeziku sedmi padež. To je padež kojim izražavamo okolnosti prostora, vremena, načina, sredstva ili razloga. Pitanja na koja odgovara:
Instrumental bez prijedloga (
byť niečím/niekým stať sa niečím/niekým zaoberať sa niečím/niekým živiť sa niečím inšpirovať sa niečím/niekým cestovať niečím platiť niečím prekvapiť niečím zásobovať niečím pokrývať niečím dláždiť niečím zabávať niečím
Čím cestuješ do školy? Cestujem autobusom/vlakom/električkou. Môžem platiť kreditnou kartou? Po meste turisti cestujú taxíkmi. Píšeme farebnými ceruzkami. Nejedz rukami. Deti sa utierajú uterákmi. Nezaoberáme sa parciálnymi problémami. Študenti prekvapili originálnymi nápadmi. Inšpiruje sa bojovými umeniami. Bufet zásobujeme minerálkami.
Instrumental se može spajati sa prijedlozima:
S kým ideš do mesta? Idem s bratom. Karol sa stretol s priateľmi. Rozprávam sa so spolužiakmi. Dieťa sa hrá s hračkami. Rozprávame sa s priateľmi a kamarátmi pri káve. Parkujeme pred vašimi oknami. Nové obchodné centrum stavajú za záhradami. Pod nohami máme pevnú zem. Vietor zúril nad lesmi a horami. Medzi domami je krásny park.
Treba razlikovati:
S kým ideš do školy? S priateľmi. =Ja a priatelia ideme do školy. -
Čím/ako ideš do školy? Autobusom. =Ja idem do školy autobusom. = pomoću autobusa
Prijedlog s ima vokaliziran oblik so ispred riječi koje počinju slovima s, š, z, ž (zbog lakšeg izgovora). Vokaliziran prijedlog so izgovaramo [zo], npr.:
so svetrom [zo svetrom] so školou [zo školou] so záhradou [zo záhradou] so žiakmi [zo žiakmi]
Prijedlozi pod, nad, pred, za, medzi označavaju mjesto u prostoru. Spajaju se sa instrumentalom, kada je riječ o određivanju mjesta (gdje?). Prijedlozi pred i medzi označavaju i vrijeme:
Prišla som skoro, ešte pred študentkami. Medzi štvrtou a šiestou (hodinou) sme boli na večeri.