Vrste riječi i promjene riječi

Slovački jezik razlikuje 6 padeža koji su numerirani:

• 1. padež - nominativ (N)
• 2. padež - genitiv (G)
• 3. padež - dativ (D)
• 4. padež - akuzativ (A)
• 6. padež - lokativ (L)
• 7. padež - instrumental (I)

Peti padež se gotovo ne koristi. U funkciji oslovljavanja zamijenio ga je nominativ.

• Ako sa máte, pán Kováč?
• Kde bývaš, Zuzka?
• Otec, kedy prídeš?

Koristi se tek nekoliko oblika vokativa:
pane, človeče, bože, majstre, šéfe, chlapče, otče, synu, bratku, priateľu, švagre, kmotre, chlape, Zuzi, babi, oci, mami.

Nominativ

Nominativ je prvi padež u slovačkom jeziku. U rječnicima kao osnovni oblik riječi koja se sklanja uvijek navodimo oblik u nominativu. Odgovara na pitanje: kto? čo?

Subjekt rečenice većinom je u nominativu.

• Tá žena je pekná.
• Žiak píše úlohu.
• Slovensko leží v strednej Európe.

Nominativ koristimo i kod oslovljavanja (nominativ je gotovo potpuno zamjenio nekada korišten peti padež, vokativ).

Genitiv

Genitiv je u slovačkom jeziku drugi padež. Pitanja na koja odgovara: koho? čoho? Napr.:

Idem z domu.

Idem od domu.

Idem do domu.

Genitiv se koristi za izricanje vlasništva:

• Lenka má knihu. To je kniha Lenky.
• Môj otec má auto. To je auto môjho otca.

• Lenka → To je dom Lenky.
• Peter → To je auto Petra.
• žiak → To je zošit žiaka.
• priatelia → To sú knihy priateľov.
• môj priateľ → To je pes môjho priateľa.

Pogledajte i: Sklanjanje osobnih imenica

Dativ

Dativ je u slovačkom jeziku treći padež. Pitanja na koja odgovara: komu? čomu?

Akuzativ

Akuzativ je četvrti padež u slovačkom, jedan je od najčešće korištenih padeža. Označava izravni objekt (dakle ono, što je obuhvaćeno radnjom). Veže se npr. sa glagolima vidieť, robiť, mať….

• Peter, čo vidíš na tejto fotografii?
• Je tam môj otec, moja mama a naše auto. (N)
• Vidím môjho otca, moju mamu a naše auto. (A)
• Sú tam jeho študenti, jej deti a ich knihy. (N)
• Vidím jeho študentov, jej deti a ich knihy. (A)
• Kde je moja kniha? (N)
• Ja mám tvoju knihu. (A)
• Čo robíš? Robím domácu úlohu. (A)

Lokativ

Lokativ je u slovačkom jeziku šesti padež. Pitanja na koja odgovara: o kom? o čom?

Lokativ se uvijek veže sa prijedlogom. To je prijedložni padež.

• Rozprávame sa o prázdninách.
• Kde je Zuzka? Zuzka je v škole.
• Na námestí sa koná koncert.
• Kde bývaš? Bývam v Bratislave.

Koristimo ga za izražavanje vremena.

• Ráno vstávam o siedmej.
• O dvanástej obedujeme.
• Prídem po piatej hodine.

Insturmental

Instrumental je u slovačkom jeziku sedmi padež. To je padež kojim izražavamo okolnosti prostora, vremena, načina, sredstva ili razloga. Pitanja na koja odgovara: (s) kým? (s) čím?

Instrumental bez prijedloga (kým? čím?) izražava način, npr. način putovanja, plaćanja i sl.

• byť niečím/niekým
• stať sa niečím/niekým
• zaoberať sa niečím/niekým
• živiť sa niečím
• inšpirovať sa niečím/niekým
• cestovať niečím
• platiť niečím
• prekvapiť niečím
• zásobovať niečím
• pokrývať niečím
• dláždiť niečím
• zabávať niečím

• Čím cestuješ do školy?
• Cestujem autobusom/vlakom/električkou.
• Môžem platiť kreditnou kartou?
• Po meste turisti cestujú taxíkmi.
• Píšeme farebnými ceruzkami.
• Nejedz rukami.
• Deti sa utierajú uterákmi.
• Nezaoberáme sa parciálnymi problémami.
• Študenti prekvapili originálnymi nápadmi.
• Inšpiruje sa bojovými umeniami.
• Bufet zásobujeme minerálkami.

Instrumental se može spajati sa prijedlozima: s (so), pod, nad, pred, za, medzi

• S kým ideš do mesta?
• Idem s bratom.
• Karol sa stretol s priateľmi.
• Rozprávam sa so spolužiakmi.
• Dieťa sa hrá s hračkami.
• Rozprávame sa s priateľmi a kamarátmi pri káve.
• Parkujeme pred vašimi oknami.
• Nové obchodné centrum stavajú za záhradami.
• Pod nohami máme pevnú zem.
• Vietor zúril nad lesmi a horami.
• Medzi domami je krásny park.

Treba razlikovati:

• S kým ideš do školy? S priateľmi. = Ja a priatelia ideme do školy.
• Čím/ako ideš do školy? Autobusom. = Ja idem do školy autobusom. = pomoću autobusa

Prijedlog s ima vokaliziran oblik so ispred riječi koje počinju slovima s, š, z, ž (zbog lakšeg izgovora). Vokaliziran prijedlog so izgovaramo [zo], npr.:

• so svetrom [zo svetrom]
• so školou [zo školou]
• so záhradou [zo záhradou]
• so žiakmi [zo žiakmi]

Prijedlozi pod, nad, pred, za, medzi označavaju mjesto u prostoru. Spajaju se sa instrumentalom, kada je riječ o određivanju mjesta (gdje?). Prijedlozi pred i medzi označavaju i vrijeme:

• Prišla som skoro, ešte pred študentkami.
• Medzi štvrtou a šiestou (hodinou) sme boli na večeri.