Späť na obsah

Výslovnosť a pravopis

Ak po spoluhláskach d, t, n nasleduje samohláska e, i, í, príp. dvojhláska ia, ie alebo iu, vyslovujeme ich mäkko - ako ď, ť, ň.

deti /ďeťi/
teta /ťeta/
pekne /pekňe/
rodina /roďina/
ticho /ťicho/
nikto /ňikto/
dívať sa /ďívať sa/
dieťa /ďi̯eťa/
peniaze /peňi̯aze/
cvičenie /cvičeňi̯e/

Výnimky: jeden /jeden/ , ten /ten/ , tamten /tamten/ , sveter /sveter/ , tip /tip/ , politika /politika/ , titul /titul/ , ďalšie cudzie slová atď.

V popisoch výslovnosti slovenčiny sa stretávame s pravidlom prikazujúcim zmäkčovať v takýchto prípadoch aj spoluhlásku l. V súčasnosti sa však l v tejto pozícii obvykle vyslovuje tvrdo.

ale sa vyslovuje ako /ale/, hoci predpísané je /aľe/
lebo sa vyslovuje ako /lebo/, hoci predpísané je /ľebo/
lipa sa vyslovuje ako /lipa/, hoci predpísané je /ľipa/
Nahor