Slovné druhy a ohýbanie slov / Gramatika

Slovesá vyjadrujú dej, činnosť alebo stav osôb, zvierat a vecí.

Delíme ich na:

Podľa významu:

plnovýznamové
- činnostné (vyjadrujú činnosť)
  - zvratné
    česať sa, umyť sa, učiť sa
  - nezvratné
    čítať, písať, hovoriť, cestovať
- stavové (vyjadrujú stav)
  - zvratné
    tešiť sa, báť sa, cítiť sa
  - nezvratné
    rásť, ochorieť, kvitnúť
neplnovýznamové (pomocné)
chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (= mať povinnosť), byť (= existovať), začať, prestať, stať sa…

Činnostné slovesá ďalej delíme na:

predmetové
- prechodné (tranzitívne):
  čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
- neprechodné (netranzitívne):
  rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
bezpredmetové
plakať, sedieť, cestovať

Podľa vidu na:

dokonavé (dokonavý vid)
napísať, prečítať, dojesť, dopiť
nedokonavé (nedokonavý vid)
písať, čítať, jesť, piť

Podľa zvratnosti na:

zvratné
tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
nezvratné
kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Časovanie slovies

Slovesá majú v každej osobe v singulári aj v pluráli inú koncovku. Existujú viaceré vzory - skupiny slovies s rovnakými koncovkami majú jedno vzorové sloveso, podľa ktorého časujeme ostatné slovesá zo skupiny.

V slovenčine rozlišujeme tri časy: prítomný (píše), minulý (písal) a budúci (bude písať).

Prítomný čas

Singulár

Infinitív	1. osoba	2. osoba	3. osoba
`brať`	`beriem`	`berieš`	`berie`
`chudnúť`	`chudnem`	`chudneš`	`chudne`
`chytať`	`chytám`	`chytáš`	`chytá`
`česať`	`česem`	`česeš`	`čese`
`hynúť`	`hyniem`	`hynieš`	`hynie`
`kričať`	`kričím`	`kričíš`	`kričí`
`niesť`	`niesiem`	`niesieš`	`niesie`
`pracovať`	`pracujem`	`pracuješ`	`pracuje`
`robiť`	`robím`	`robíš`	`robí`
`rozumieť`	`rozumiem`	`rozumieš`	`rozumie`
`trieť`	`triem`	`trieš`	`trie`
`vidieť`	`vidím`	`vidíš`	`vidí`
`žať`	`žnem`	`žneš`	`žne`
`žuť`	`žujem`	`žuješ`	`žuje`

Plurál

Infinitív	1. osoba	2. osoba	3. osoba
`brať`	`berieme`	`beriete`	`berú`
`chudnúť`	`chudneme`	`chudnete`	`chudnú`
`chytať`	`chytáme`	`chytáte`	`chytajú`
`česať`	`česeme`	`česete`	`česú`
`hynúť`	`hynieme`	`hyniete`	`hynú`
`kričať`	`kričíme`	`kričíte`	`kričia`
`niesť`	`niesieme`	`niesiete`	`niesú`
`pracovať`	`pracujeme`	`pracujete`	`pracujú`
`robiť`	`robíme`	`robíte`	`robia`
`rozumieť`	`rozumieme`	`rozumiete`	`rozumejú`
`trieť`	`trieme`	`triete`	`trú`
`vidieť`	`vidíme`	`vidíte`	`vidia`
`žať`	`žneme`	`žnete`	`žnú`
`žuť`	`žueme`	`žuete`	`žuú`

Užitočné slovesá:

`byť`

Singulár	Plurál
`ja` `som`	`my` `sme`
`ty` `si`	`vy` `ste`
`on`/`ona`/`ono` `je`	`oni`/`ony` `sú`

`bývať`

Singulár	Plurál
`ja` `bývam`	`my` `bývame`
`ty` `bývaš`	`vy` `bývate`
`on`/`ona`/`ono` `býva`	`oni`/`ony` `bývajú`

`volať` `sa`

Singulár	Plurál
`ja` `sa` `volám`	`my` `sa` `voláme`
`ty` `sa` `voláš`	`vy` `sa` `voláte`
`on`/`ona`/`ono` `sa` `volá`	`oni`/`ony` `sa` `volajú`

`mať`

Singulár	Plurál
`ja` `mám`	`my` `máme`
`ty` `máš`	`vy` `máte`
`on`/`ona`/`ono` `má`	`oni`/`ony` `majú`

`hovoriť`

Singulár	Plurál
`ja` `hovorím`	`my` `hovoríme`
`ty` `hovoríš`	`vy` `hovoríte`
`on`/`ona`/`ono` `hovorí`	`oni`/`ony` `hovoria`

`mať` `sa`

Singulár	Plurál
`ja` `sa` `mám`	`my` `sa` `máme`
`ty` `sa` `máš`	`vy` `sa` `máte`
`on`/`ona`/`ono` `sa` `má`	`oni`/`ony` `sa` `majú`

Tykanie a vykanie

V slovenčine rozlišujeme dve formy oslovenia:

tykanie - ty-forma používaná medzi priateľmi, známymi, deťmi, v rodine, medzi študentmi v škole atď. (neformálna komunikácia)
vykanie - vy-forma, zdvorilostná forma používaná v komunikácii s neznámymi ľuďmi, dospelými, používaná žiakmi pri oslovení učiteľov, na úradoch, v obchodoch atď. (formálna komunikácia)

Tykanie - „`ty`“

Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

Vykanie - „`vy`“

Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
Prajete si ešte niečo? (vy)
Nie, ďakujem. (ja)

Modálne slovesá

Modálne slovesá vyjadrujú vôľu, nevyhnutnosť alebo možnosť uskutočniť (konať) dej. Patria k najčastejšie používaným slovesám.

`chcieť`

Singulár	Plurál
`ja` `chcem`	`my` `chceme`
`ty` `chceš`	`vy` `chcete`
`on` / `ona` / `ono` `chce`	`oni` / `ony` `chcú`

`smieť`

Singulár	Plurál
`ja` `smiem`	`my` `smieme`
`ty` `smieš`	`vy` `smiete`
`on` / `ona` / `ono` `smie`	`oni` / `ony` `smú`

`môcť`

Singulár	Plurál
`ja` `môžem`	`my` `môžeme`
`ty` `môžeš`	`vy` `môžete`
`on` / `ona` / `ono` `môže`	`oni` / `ony` `môžu`

`musieť`

Singulár	Plurál
`ja` `musím`	`my` `musíme`
`ty` `musíš`	`vy` `musíte`
`on` / `ona` / `ono` `musí`	`oni` / `ony` `musia`

`mať`

Singulár	Plurál
`ja` `mám`	`my` `máme`
`ty` `máš`	`vy` `máte`
`on` / `ona` / `ono` `má`	`oni` / `ony` `majú`

`vedieť`

Singulár	Plurál
`ja` `viem`	`my` `vieme`
`ty` `vieš`	`vy` `viete`
`on` / `ona` / `ono` `vie`	`oni` / `ony` `vedia`

Modálne sloveso `smieť`

Smieme ísť von?

Smiem vám ponúknuť kávu?

Smiem sa hrať s ostatnými?

Sloveso smieť sa často používa namiesto imperatívu ((ne)smieť + infinitív plnovýznamového slovesa):

Nechoď tak ďaleko! Nesmieš chodiť tak ďaleko!

Nerob neporiadok! Nesmieš robiť neporiadok!

Nenič hračky! Nesmieš ničiť hračky!

Modálne sloveso `mať` (vo význame „`mať` povinnosť“)

Modálne sloveso {1} (=mať povinnosť) časujeme rovnako ako plnovýznamové sloveso {1}.

Čo mám robiť?

Dnes máš upratovať ty.

Často sa používa v podmieňovacom spôsobe:

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.

Mali by sme už ísť.

Čo by som mal urobiť?

Mal by si dlhšie spať.

Mali by ste sa učiť.

Mal by si sa sústrediť.

Modálne sloveso `mať` (vo význame „`mať` povinnosť“)

Modálne sloveso {1} (=mať povinnosť) časujeme rovnako ako plnovýznamové sloveso {1}.

Čo mám robiť?

Dnes máš upratovať ty.

Často sa používa v podmieňovacom spôsobe:

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.

Mali by sme už ísť.

Čo by som mal urobiť?

Mal by si dlhšie spať.

Mali by ste sa učiť.

Mal by si sa sústrediť.

Minulý čas

Minulý čas slovies tvoríme z infinitívu. Odtrhneme koncovku -ť a pridáme -l.

`písať`	→ `on` `písal`
`čítať`	→ `on` `čítal`
`brať`	→ `on` `bral`
`robiť`	→ `on` `robil`
`vidieť`	→ `on` `videl` ^?
`rozumieť`	→ `on` `rozumel` ^?
`niesť`	→ `on` `niesol` ^?

Singulár		Plurál
`ON`	`muž` `písal`	`ONI`	`muži` `písali`
`ONA`	`žena` `písala`	`ONY`	`ženy` `písali`, `deti` `písali`
`ONO`	`dieťa` `písalo`

V prvej a druhej osobe pridávame k tomuto tvaru ešte tvar slovesa byť:

Singulár		Plurál
`JA`	(`ja`) `som` `písal`/`písala`	`MY`	(`my`) `sme` `písali`
`TY`	(`ty`) `si` `písal`/`písala`	`VY`	(`vy`) `ste` `písali`
`ON`	(`muž`) `písal`	`ONI`	(`muži`) `písali`
`ONA`	(`žena`) `písala`	`ONY`	(`ženy`) `písali`, (`deti`) `písali`
`ONO`	(`dieťa`) `písalo`

Pre sloveso byť:

Singulár		Plurál
`JA`	(`ja`) `som` `bol`/`bola`	`MY`	(`my`) `sme` `boli`
`TY`	(`ty`) `si` `bol`/`bola`	`VY`	(`vy`) `ste` `boli`
`ON`	(`muž`) `bol`	`ONI`	(`muži`) `boli`
`ONA`	(`žena`) `bola`	`ONY`	(`ženy`) `boli`, (`deti`) `boli`
`ONO`	(`dieťa`) `bolo`

Negácia:

Singulár		Plurál
`JA`	(`ja`) `som` `nebol`/`nebola`	`MY`	(`my`) `sme` `neboli`
`TY`	(`ty`) `si` `nebol`/`nebola`	`VY`	(`vy`) `ste` `neboli`
`ON`	(`muž`) `nebol`	`ONI`	(`muži`) `neboli`
`ONA`	(`žena`) `nebola`	`ONY`	(`ženy`) `neboli`, (`deti`) `neboli`
`ONO`	(`dieťa`) `nebolo`

Budúci čas

Pre sloveso byť:

`ja` `budem`	`my` `budeme`
`ty` `budeš`	`vy` `budete`
`on`/`ona`/`ono` `bude`	`oni`/`ony` `budú`

Negácia: (nebyť)

`ja` `nebudem`	`my` `nebudeme`
`ty` `nebudeš`	`vy` `nebudete`
`on`/`ona`/`ono` `nebude`	`oni`/`ony` `nebudú`

Budúci čas nedokonavých slovies

Budúci čas týchto slovies sa tvorí veľmi jednoducho:

budúci čas slovesa `byť` + infinitív	`nebyť` + infinitív
`budem` `písať`	`nebudem` `písať`
`budem` `robiť`	`nebudem` `robiť`
`budem` `sa` `kúpať`	`nebudem` `sa` `kúpať`
`budem` `jesť`	`nebudem` `jesť`

POZOR! Sloveso ísť (ja idem, ty ideš…) je nedokonavé. Budúci čas slovesa ísť je však ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme atď.; jeho negácia: nejsť (ja nejdem, ty nejdeš…) - budúci čas: ja nepôjdem, ty nepôjdeš atď.

Budúci čas dokonavých slovies

Dokonavé slovesá už samy o sebe vyjadrujú budúci čas. Preto pre ne neexistuje tvar prítomného času.

ja robím (nedokonavé)
ja urobím (dokonavé) - budúci čas (hoci nepoužívame budem, budeš...)

Nedokonavé sloveso (infinitív)	Prítomný čas	Budúci čas
`jesť`	`ja` `jem`	`ja` `budem` `jesť`
`piť`	`ja` `pijem`	`ja` `budem` `piť`
`čítať`	`ja` `čítam`	`ja` `budem` `čítať`
`platiť`	`ja` `platím`	`ja` `budem` `platiť`

Dokonavé sloveso (infinitív)	Prítomný čas	Budúci čas
`dojesť`	-	`ja` `dojem`
`dopiť`	-	`ja` `dopijem`
`prečítať`	-	`ja` `prečítam`
`zaplatiť`	-	`ja` `zaplatím`

Imperatív

Imperatív (rozkazovací spôsob) sa tvorí z tretej osoby plurálu.

Infinitív	Prítomný čas	Tykanie (`ty`)	Vykanie (`vy`)	1. osoba pl. (`my`)
`čítať`	`oni`/`ony` `čítajú`	(`ty`) `čítaj`!	(`vy`) `čítajte`!	(`my`) `čítajme`!
`hovoriť`	`oni`/`ony` `hovoria`	(`ty`) `hovor`!	(`vy`) `hovorte`!	(`my`) `hovorme`!
`hrať`	`oni` `hrajú`	(`ty`) `hraj`!	(`vy`) `hrajte`!	(`my`) `hrajme`!
`uspávať`	`oni` `uspávajú`	`uspávaj`!	`uspávajte`!	`uspávajme`!
`stavať`	`oni` `stavajú`	`stavaj`!	`stavajte`!	`stavajme`!
`skákať`	`oni` `skáču`	`skáč`!	`skáčte`!	`skáčme`!
`skladať`	`oni` `skladajú`	`skladaj`!	`skladajte`!	`skladajme`!

Imperatív pre sloveso {1}:

ty buď!

my buďme!

vy buďte!

Napr.:

Infinitív	Tykanie (`ty`)	Vykanie (`vy`)	1. osoba pl. (`my`)
`otvoriť` `ústa`	`otvor` `ústa`!	`otvorte` `ústa`!	`otvorme` `ústa`!
`zhlboka` `dýchať`	`zhlboka` `dýchaj`!	`zhlboka` `dýchajte`!	`zhlboka` `dýchajme`!
`piť` `čaj`	`pi` `čaj`!	`pite` `čaj`!	`pime` `čaj`!
`jesť` `vitamíny`	`jedz` `vitamíny`!	`jedzte` `vitamíny`!	`jedzme` `vitamíny`!
`užívať` `lieky`	`užívaj` `lieky`!	`užívajte` `lieky`!	`užívajme` `lieky`!
`prísť` `na` `kontrolu`	`príď` `na` `kontrolu`!	`príďte` `na` `kontrolu`!	`príďme` `na` `kontrolu`!

Podmieňovací spôsob

Vyjadrujeme ním podmienku, pri splnení ktorej sa dej koná alebo by sa mohol konať. Tvoríme ho veľmi jednoducho - k tvaru minulého času slovesa pridáme časticu {1}:

Prítomný čas	Minulý čas	Podmieňovací spôsob
`Píšem` `list`. (Píšem list.)	`Písal` `som` `list`. (Písal som list.)	`Písal` `by` `som` `list`. (Písal by som list.)
`Mám` `čas`. (Mám čas.)	`Mal` `som` `čas`. (Mal som čas.)	`Mal` `by` `som` `čas`. (Mal by som čas.)

Najčastejšie sa používa v súvetí s podraďovacou spojkou {1}:

Písal by som list, keby som mal čas.

Keby som chcel, išiel by som do kina.

Pozor:

Písal by som list, keby ~~by~~ som mal čas.
Keby ~~by~~ som chcel, išiel by som do kina.

Za spojkou {1} nasleduje už iba tvar minulého času.

Činné príčastie

Chlapec píše vetu.
(práve teraz) píšuci chlapec
(práve teraz) píšuci chlapec

Činné príčastie sa tvorí od 3. osoby plurálu - oni/ony píšu - pridaním prípony -ci/ca/ce - píšuci. Má tvar adjektíva, skloňujeme ho podľa vzoru cudzí.

Infinitív	Prítomný čas	Činné príčastie
`čítať`	`oni` `čítajú`	`čítajúci` `žiak` → `žiak`, `ktorý` `práve` `číta` čítajúci žiak
`tancovať`	`oni` `tancujú`	`tancujúce` `deti` → `deti`, `ktoré` `práve` `tancujú` tancujúce deti
`robiť`	`oni` `robia`	`robiaci` `muž` → `muž`, `ktorý` `práve` `robí` robiaci muž
`nevidieť`	`oni` `nevidia`	`nevidiaci` `človek` → `človek`, `ktorý` `nevidí`, `je` `slepý` nevidiaci človek

Singulár		Plurál
`ON`	`ten` `spievajúci` `muž`	`ONI`	`tí` `spievajúci` `muži`
`ONA`	`tá` `spievajúca` `žena`	`ONY`	`tie` `spievajúce` `ženy`, `tie` `spievajúce` `deti`
`ONO`	`to` `spievajúce` `dieťa`

Trpné príčastie

Chlapec píše vetu.
(práve teraz) písaná veta
(práve teraz) písaná veta

Trpné príčastie tvoríme tak, že od infinitívu písať odtrhneme koncovku -ť a pridáme -ný (pri niektorých slovesách -ený, -tý) - písaný.

`písať` → `písaný`	`písaná` `veta`
`čítať` → `čítaný`	`čítaná` `kniha`
`volať` → `volaný`	`volané` `číslo`
`robiť` → `robený`	`robená` `práca`
`kúpiť` → `kúpený`	`kúpené` `mlieko`
`kresliť` → `kreslený`	`kreslený` `obrázok`
`ukryť` → `ukrytý`	`ukryté` `deti`
`umyť` → `umytý`	`umyté` `jablko`
`zaľúbiť` `sa` → `zaľúbený`	`zaľúbený` `Tomáš`

Všetky trpné príčastia sa skloňujú ako adjektíva podľa vzoru pekný.

Singulár		Plurál
`ON`	`ten` `zaľúbený` `muž`	`ONI`	`tí` `zaľúbení` `muži`
`ONA`	`tá` `čítaná` `kniha`	`ONY`	`tie` `čítané` `knihy`, `tie` `volané` `čísla`
`ONO`	`to` `volané` `číslo`

Tranzitívne a netranzitívne slovesá

Predmetové slovesá, ktoré vyjadrujú činnosť, delíme na:

Prechodné (tranzitívne) - sú slovesá, ktoré majú priamy predmet (predmet v bezpredložkovom akuzatíve).
- Žiak píše úlohu.
- Eva číta knihu.
- Nemám čas.
- Vidím moju sestru.
- Poznáš ju?
Neprechodné (netranzitívne) - sú slovesá, ktoré nemajú priamy predmet (predmet v bezpredložkovom akuzatíve), ale majú predmet v akuzatíve s predložkou alebo predmet v ostatných pádoch.
- Rozprávame sa o prázdninách.
- Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Dokonavé a nedokonavé slovesá

Väčšina slovenských slovies môže mať dve podoby: dokonavú (dej je už ukončený) a nedokonavú (dej stále prebieha, nie je ukončený). Napr.:

`umyť` `sa` (dokonavé)	`umývať` `sa` (nedokonavé)
`učesať` `sa` (dokonavé)	`česať` `sa` (nedokonavé)
`obliecť` `sa` (dokonavé)	`obliekať` `sa` (nedokonavé)

Nedokonavé - nevieme, či dej, ktorý takéto slovesá vyjadrujú, už skončil alebo stále trvá, príp. či sa zopakuje.

`Jano` `čítal` `knihu`.	Nevieme, či už prečítal celú knihu, alebo či ju bude ešte čítať.
`Jano` `jedol` `halušky`.	Nevieme, či už dojedol, alebo bude ešte jesť.
`Jano` `písal` `list`.	Nevieme, či je list už hotový, alebo či Jano bude ešte písať.

Dokonavé - dej, ktorý vyjadrujú, je už ukončený. Väčšinou ich tvoríme pomocou predpôn.

`Jano` `prečítal` `knihu`.	Prečítal knihu celú, dej je už ukončený.
`Jano` `dojedol` `halušky`.	Dojedol - už nebude jesť, halušky sú už všetky zjedené.
`Jano` `napísal` `list`.	Napísal - už nebude písať, list je napísaný, hotový.

čítať → dočítať
jesť → dojesť
písať → dopísať, napísať
…

Príklady:

nedokonavé	dokonavé
`obliekať` `sa`	`obliecť` `sa`
`vyzliekať` `sa`	`vyzliecť` `sa`
`obúvať` `sa`	`obuť` `sa`
`vyzúvať` `sa`	`vyzuť` `sa`
`písať`	`napísať`
`pýtať` `sa`	`opýtať` `sa`
`jesť`	`dojesť`
`raňajkovať`	`doraňajkovať`
`učiť` `sa`	`naučiť` `sa`
`robiť`	`urobiť`
`hľadať`	`nájsť`
`brať`	`vziať`
`zarábať`	`zarobiť`
`platiť`	`zaplatiť`
`čítať`	`prečítať`
`kupovať`	`kúpiť`
`predávať`	`predať`
`dávať`	`dať`
`študovať`	`vyštudovať`
`klásť`	`položiť`
`vstávať`	`vstať`
`upratovať`	`upratať`
`uspávať`	`uspať`

Pozn: Nemusíte sa nutne učiť tvary všetkých týchto slovies. Vyberte si tie, ktoré potrebujete a s ktorými sa stretávate najčastejšie. K ostatným slovesám ľahko nájdete dokonavý/nedokonavý tvar v slovníku.

Rozdiel medzi `ísť` a `chodiť`

ísť - jedenkrát
chodiť - viackrát, opakovane, pravidelne, často

`Kde` `je` `Jano`? `Išiel` `do` `školy`.	teraz, jedenkrát
`Na` `akú` `školu` `chodí` `Jano`? `Chodí` `na` `strednú` `školu`.	akú školu navštevuje, na akej škole sa vzdeláva

Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
Ako často chodíš do zahraničia?
Chodíš stále na tú istú školu?
Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
Chodíte radi na koncerty?

Budúci čas týchto dvoch slovies tvoríme odlišne.

Ja idem zajtra do školy.

Ja pôjdem zajtra do školy.

Ja chodím na strednú školu.

Ja budem chodiť na strednú školu.

Zaujímavosť:

Chceš ísť so mnou?

Chceš so mnou chodiť?

Pozor teda na rozdiel medzi týmito slovesami.

Slovné druhy a ohýbanie slov

Podľa významu:

Podľa vidu na:

Podľa zvratnosti na:

Časovanie slovies

Prítomný čas

Singulár

Plurál

Užitočné slovesá:

byť

bývať

volať sa

mať

hovoriť

mať sa

Tykanie a vykanie

Tykanie - „ty“

Vykanie - „vy“

Modálne slovesá

chcieť

smieť

môcť

musieť

mať

vedieť

Modálne sloveso smieť

Modálne sloveso mať (vo význame „mať povinnosť“)

Modálne sloveso mať (vo význame „mať povinnosť“)

Minulý čas

Budúci čas

Budúci čas nedokonavých slovies

Budúci čas dokonavých slovies

Imperatív

Podmieňovací spôsob

Činné príčastie

Trpné príčastie

Tranzitívne a netranzitívne slovesá

Dokonavé a nedokonavé slovesá

Rozdiel medzi ísť a chodiť

Zaujímavosť:

`byť`

`bývať`

`volať` `sa`

`mať`

`hovoriť`

`mať` `sa`

Tykanie - „`ty`“

Vykanie - „`vy`“

`chcieť`

`smieť`

`môcť`

`musieť`

`mať`

`vedieť`

Modálne sloveso `smieť`

Modálne sloveso `mať` (vo význame „`mať` povinnosť“)

Modálne sloveso `mať` (vo význame „`mať` povinnosť“)

Rozdiel medzi `ísť` a `chodiť`