Al la enhavo

Vortospecoj kaj fleksiado de vortoj

Verboj indikas agon aŭ staton de personoj, bestoj kaj aliaj objektoj.

Ni dividas ilin al:

Laŭ signifo:
  1. plensignifaj
    • aktivecaj (esprimas agon)
      • refleksivaj
        česať sa, umyť sa, učiť sa
      • ne refleksivaj
        čítať, písať, hovoriť, cestovať
    • stataj (esprimas staton)
      • refleksivaj
        tešiť sa, báť sa, cítiť sa
      • ne refleksivaj
        rásť, ochorieť, kvitnúť
  2. ne plensignifaj (helpaj)
    chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (= mať povinnosť), byť (= existovať), začať, prestať, stať sa…

Aktivecajn verbojn ni dividas al:

  1. objektaj
    • transitivaj:
      čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
    • ne transitivaj:
      rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
  2. senobjektaj
    plakať, sedieť, cestovať
Laŭ tenso al:
  1. perfektaj (perfekta tenso)
    napísať, prečítať, dojesť, dopiť
  2. imperfektaj (imperfekta tenso)
    písať, čítať, jesť, piť
Laŭ refleksiveco al:
  1. refleksivaj
    tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
  2. ne refleksivaj
    kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Konjugaciado de verboj

Verboj havas malsaman finaĵon en ĉiu persono, en kaj singularo kaj pluralo. Estas kelkaj ŝablonoj - grupoj de vortoj kiuj havas samajn finaĵojn kiel modela verbo, laŭ kiu la aliaj verboj de la sama grupo konjungaciiĝas.

En la slovaka ekzistas tri verbotempoj: prezenco (píše - skribas), preterito (písal - skribis) kaj futuro (bude písať - skribos).

Prezenco

Singularo
Infinitivo 1. persono 2. persono 3. persono
brať beriem berieš berie
chudnúť chudnem chudneš chudne
chytať chytám chytáš chytá
česať česem česeš čese
hynúť hyniem hynieš hynie
kričať kričím kričíš kričí
niesť niesiem niesieš niesie
pracovať pracujem pracuješ pracuje
robiť robím robíš robí
rozumieť rozumiem rozumieš rozumie
trieť triem trieš trie
vidieť vidím vidíš vidí
žať žnem žneš žne
žuť žujem žuješ žuje
Pluralo
Infinitivo 1. persono 2. persono 3. persono
brať berieme beriete berú
chudnúť chudneme chudnete chudnú
chytať chytáme chytáte chytajú
česať česeme česete česú
hynúť hynieme hyniete hynú
kričať kričíme kričíte kričia
niesť niesieme niesiete niesú
pracovať pracujeme pracujete pracujú
robiť robíme robíte robia
rozumieť rozumieme rozumiete rozumejú
trieť trieme triete trú
vidieť vidíme vidíte vidia
žať žneme žnete žnú
žuť žueme žuete žuú

Utilaj verboj:

byť
Singularo Pluralo
ja som my sme
ty si vy ste
on/ona/ono je oni/ony sú
bývať
Singularo Pluralo
ja bývam my bývame
ty bývaš vy bývate
on/ona/ono býva oni/ony bývajú
volať sa
Singularo Pluralo
ja sa volám my sa voláme
ty sa voláš vy sa voláte
on/ona/ono sa volá oni/ony sa volajú
mať
Singularo Pluralo
ja mám my máme
ty máš vy máte
on/ona/ono má oni/ony majú
hovoriť
Singularo Pluralo
ja hovorím my hovoríme
ty hovoríš vy hovoríte
on/ona/ono hovorí oni/ony hovoria
mať sa
Singularo Pluralo
ja sa mám my sa máme
ty sa máš vy sa máte
on/ona/ono sa má oni/ony sa majú

Formoj "ty" kaj "vy"

En la slovaka ekzistas du formoj de alparolo:

  • ci-formo - la 2-a persono, singularo, uzata inter la geamikoj, konatuloj, infanoj, samklasanoj, en la familio ks. (neformala komunikado)
  • Vi-formo - la 2-a persono, pluralo, uzata en la komunikado kun nekonataj homoj, plenkreskuloj, de lernantoj kun instruistoj, en oficejoj, vendejoj ktp. (neformala komunikado)

Ci-formo - „ty“

  • Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

Vi-formo - „vy“

  • Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
  • Prajete si ešte niečo? (vy)
  • Nie, ďakujem. (ja)

Modalaj verboj

Modalaj verboj esprimas volon, devigon aŭ eblon fari iun agon. Ili apartenas al la plej uzataj verboj.

chcieť
Singularo Pluralo
ja chcem my chceme
ty chceš vy chcete
on / ona / ono chce oni / ony chcú
smieť
Singularo Pluralo
ja smiem my smieme
ty smieš vy smiete
on / ona / ono smie oni / ony smú
môcť
Singularo Pluralo
ja môžem my môžeme
ty môžeš vy môžete
on / ona / ono môže oni / ony môžu
musieť
Singularo Pluralo
ja musím my musíme
ty musíš vy musíte
on / ona / ono musí oni / ony musia
mať
Singularo Pluralo
ja mám my máme
ty máš vy máte
on / ona / ono má oni / ony majú
vedieť
Singularo Pluralo
ja viem my vieme
ty vieš vy viete
on / ona / ono vie oni / ony vedia

Modala verbo smieť (rajti)

Smieme ísť von?
= Ĉu mi rajtas eliri?
Smiem vám ponúknuť kávu?
= Ĉu mi rajtas proponi al vi kafon?
Smiem sa hrať s ostatnými?
= Ĉu mi rajtas ludi kun la aliaj?

Verbo smieť estas ofte uzata anstataŭ imperativo ((ne)smieť [nerajti] + infinitivo de plensignifa verbo):

Nechoď tak ďaleko! Nesmieš chodiť tak ďaleko!
= Ne iru tiel for! - Vi devas ne iri tiel for!
Nerob neporiadok! Nesmieš robiť neporiadok!
= Ne senordigu! - Vi devas ne senordigi!
Nenič hračky! Nesmieš ničiť hračky!
= Ne detruu la ludilon! - Vi devas ne detrui la ludilon!

Modala verbo mať (havi, en la senco "havi devon", en Esperanto - devi)

Modala verbo {1} (= havi devon) estas konjugata same kiel plensignifa verbo {1}.

Čo mám robiť?
= Kion mi devas fari?
Dnes máš upratovať ty.
= Hodiaŭ vi devas fari ordon.

Ofte uzatas en kondicionalo:

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.
= Vi devus manĝi multe da fruktoj kaj legomoj.
Mali by sme už ísť.
= Ni devus jam iri.
Čo by som mal urobiť?
= Kion mi devus fari?
Mal by si dlhšie spať.
= Vi devus pli longe dormi.
Mali by ste sa učiť.
= Vi devus lerni.
Mal by si sa sústrediť.
= Vi devus koncentriĝi.

Modala verbo mať (havi, en la senco "havi devon", en Esperanto - devi)

Modala verbo {1} (= havi devon) estas konjugata same kiel plensignifa verbo {1}.

Čo mám robiť?
= Kion mi devas fari?
Dnes máš upratovať ty.
= Hodiaŭ vi devas fari ordon.

Ofte uzatas en kondicionalo:

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.
= Vi devus manĝi multe da fruktoj kaj legomoj.
Mali by sme už ísť.
= Ni devus jam iri.
Čo by som mal urobiť?
= Kion mi devus fari?
Mal by si dlhšie spať.
= Vi devus pli longe dormi.
Mali by ste sa učiť.
= Vi devus lerni.
Mal by si sa sústrediť.
= Vi devus koncentriĝi.

Pasinta verbotempo

Preterito de verboj estas kreata el infinitivo. Oni forigas la finaĵon -ť kaj aldonas la finaĵon -l.

písať → on písal
čítať → on čítal
brať → on bral
robiť → on robil
vidieť → on videl ?
rozumieť → on rozumel ?
niesť → on niesol ?
Singularo Pluralo
ON muž písal ONI muži písali
ONA žena písala ONY ženy písali, deti písali
ONO dieťa písalo

Por la unua kaj dua personoj en ĉi tiu formo estas aldonata ankoraŭ verbo byť (esti):

Singularo Pluralo
JA (ja) som písal/písala MY (my) sme písali
TY (ty) si písal/písala VY (vy) ste písali
ON (muž) písal ONI (muži) písali
ONA (žena) písala ONY (ženy) písali, (deti) písali
ONO (dieťa) písalo

La vorto byť (esti):

Singularo Pluralo
JA (ja) som bol/bola MY (my) sme boli
TY (ty) si bol/bola VY (vy) ste boli
ON (muž) bol ONI (muži) boli
ONA (žena) bola ONY (ženy) boli, (deti) boli
ONO (dieťa) bolo

Negacio:

Singularo Pluralo
JA (ja) som nebol/nebola MY (my) sme neboli
TY (ty) si nebol/nebola VY (vy) ste neboli
ON (muž) nebol ONI (muži) neboli
ONA (žena) nebola ONY (ženy) neboli, (deti) neboli
ONO (dieťa) nebolo

Estonta verbotempo

La vorto byť (esti):

ja budem my budeme
ty budeš vy budete
on/ona/ono bude oni/ony budú

Negacio: (nebyť)

ja nebudem my nebudeme
ty nebudeš vy nebudete
on/ona/ono nebude oni/ony nebudú

Futuro de imperfektaj verboj

Futuron de tiaj verboj estas kreata tre facile:

futura formo de la verbo byť + infinitivo nebyť + infinitivo
budem písať nebudem písať
budem robiť nebudem robiť
budem sa kúpať nebudem sa kúpať
budem jesť nebudem jesť

ATENTON! La verbo ísť (ja idem, ty ideš…) estas neperfektiva. Tamen la estontaj formoj de la verbo ísť estas ja ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme, ktp. Ĝia nea formo estas nejsť (ja nejdem, ty nejdeš…) kaj la estontaj neaj formoj estas ja nepôjdem, ty nepôjdeš, ktp.

Futuro de perfektivaj verboj

Perfektivaj verboj jam per si mem indikas futuron. Pro tio ne egzistas ilia prezenta tempo.

  • ja robím (imperfekto)
  • ja urobím (perfektivo) - futuro (eĉ sen budem, budeš...)
Imperfektaj verboj (infinitivo) Prezenco Estonta verbotempo
jesť ja jem ja budem jesť
piť ja pijem ja budem piť
čítať ja čítam ja budem čítať
platiť ja platím ja budem platiť
Perfektivaj verboj (infinitivo) Prezenco Estonta verbotempo
dojesť - ja dojem
dopiť - ja dopijem
prečítať - ja prečítam
zaplatiť - ja zaplatím

Imperativo

Imperativo (volitivo) estas formata el la tria persono en pluralo.

Infinitivo Prezenco Ci-formo (ty) Vi-formo (vy) 1. persono, plurnombro (my)
čítať oni/ony čítajú (ty) čítaj! (vy) čítajte! (my) čítajme!
hovoriť oni/ony hovoria (ty) hovor! (vy) hovorte! (my) hovorme!
hrať oni hrajú (ty) hraj! (vy) hrajte! (my) hrajme!
uspávať oni uspávajú uspávaj! uspávajte! uspávajme!
stavať oni stavajú stavaj! stavajte! stavajme!
skákať oni skáču skáč! skáčte! skáčme!
skladať oni skladajú skladaj! skladajte! skladajme!

Imperativo de la verbo {1}:

ty buď!
= vi estu
my buďme!
= ni estu
vy buďte!
= vi (pl./ĝentila formo) estu

Ekz.:

Infinitivo Ci-formo (ty) Vi-formo (vy) 1. persono, plurnombro (my)
otvoriť ústa otvor ústa! otvorte ústa! otvorme ústa!
zhlboka dýchať zhlboka dýchaj! zhlboka dýchajte! zhlboka dýchajme!
piť čaj pi čaj! pite čaj! pime čaj!
jesť vitamíny jedz vitamíny! jedzte vitamíny! jedzme vitamíny!
užívať lieky užívaj lieky! užívajte lieky! užívajme lieky!
prísť na kontrolu príď na kontrolu! príďte na kontrolu! príďme na kontrolu!

Kondicionalo

Per la kondicionalo ni esprimas kondiĉon, en kiu la ago okazas aŭ povus okazi. Ĝi estas konstruata tre simple - aldonante la partikulon {1} al la verbo en preterito:

Prezenco Pasinta verbotempo Kondicionalo
Píšem list.
(Mi skribas leteron.)
 Písal som list.
(Mi skribis leteron.)
 Písal by som list.
(Mi skribus leteron.)
Mám čas.
(Mi havas tempon.)
 Mal som čas.
(Mi havis tempon.)
 Mal by som čas.
(Mi havus tempon.)

Plejofte uzatas en kompleksaj frazoj kun aldono de la subjunkcio {1}:

Písal by som list, keby som mal čas.
= Mi skribus leteron, se mi havus tempon.
Keby som chcel, išiel by som do kina.
= Se mi volus, mi irus al la kinejo.

Atenton:

  • Písal by som list, keby by som mal čas.
  • Keby by som chcel, išiel by som do kina.

Post la subjunkcio {1} sekvas nur preterito.

Aktiva participo

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) píšuci chlapec
    (ĝuste nun) skribanta knabo

Aktiva participo estas kreata de la verba formo de 3a persono pluralo - oni/ony píšu - aldonante finaĵon -ci/ca/ce - píšuci. Ĝi havas adjektivan formon kaj estas deklinaciata laŭ la deklinacio cudzí.

Infinitivo Prezenco Aktiva participo
čítať oni čítajú čítajúci žiak → žiak, ktorý práve číta
leganta lernanto
tancovať oni tancujú tancujúce deti → deti, ktoré práve tancujú
dancantaj infanoj
robiť oni robia robiaci muž → muž, ktorý práve robí
laboranta viro
nevidieť oni nevidia nevidiaci človek → človek, ktorý nevidí, je slepý
nevidanta homo
Singularo Pluralo
ON ten spievajúci muž ONI tí spievajúci muži
ONA tá spievajúca žena ONY tie spievajúce ženy, tie spievajúce deti
ONO to spievajúce dieťa

Pasiva participo

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) písaná veta
    (ĝuste nun) skribata frazo

Pasiva participo estas formata el infinitivo, forigante la finaĵon -ť kaj aldonante la finaĵon -ný (por iuj vortoj aldoniĝas finaĵoj -ený, -tý): písať - písaný (skribi - skribita).

písať → písaný písaná veta
čítať → čítaný čítaná kniha
volať → volaný volané číslo
robiť → robený robená práca
kúpiť → kúpený kúpené mlieko
kresliť → kreslený kreslený obrázok
ukryť → ukrytý ukryté deti
umyť → umytý umyté jablko
zaľúbiť sa → zaľúbený zaľúbený Tomáš

Ĉiuj pasivaj participoj estas konjugataj same kiel adjektivoj laŭ la deklinacia ekzemplo pekný (bela).

Singularo Pluralo
ON ten zaľúbený muž ONI tí zaľúbení muži
ONA tá čítaná kniha ONY tie čítané knihy, tie volané čísla
ONO to volané číslo

Transitivaj kaj netransitivaj verboj

Objektajn verbojn, kiuj esprimas aktivan agon, ni dividas al:

  1. Transitivaj - tio estas verboj kun rekta objekto (akuzativa objekto sen prepozicio).
    • Žiak píše úlohu.
    • Eva číta knihu.
    • Nemám čas.
    • Vidím moju sestru.
    • Poznáš ju?
  2. Ne transitivaj - tio estas verboj, kiuj ne havas rektan objekton (akuzativan objekton sen prepozicio), sed havas objekton en akuzativa aŭ alia kazo alligita al la verbo per prepozicio.
    • Rozprávame sa o prázdninách.
    • Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Perfektivaj kaj neperfektivaj verboj

La plejparto de la slovakaj verboj povas havi du aspektojn: perfektivan (la ago jam estas finita) kaj neperfektivan (la ago ankoraŭ okazas, ĝi ne estas finita). Ekzemple:

umyť sa (perfektiva) umývať sa (neperfektiva)
učesať sa (perfektiva) česať sa (neperfektiva)
obliecť sa (perfektiva) obliekať sa (neperfektiva)

Neperfektivaj - ni ne scias, ĉu la ago, kiun tiaj verbo esprimas, jam finiĝis aŭ ankoraŭ okazas aŭ ripetiĝas.

Jano čítal knihu. Ni ne scias, ĉu li jam tralegis la tutan libron aŭ ankoraŭ legos ĝin.
Jano jedol halušky. Ni ne scias, ĉu li jam formanĝis ĉion aŭ ankoraŭ manĝos.
Jano písal list. Ni ne scias, ĉu la letero jam estas finskribita aŭ Jano ankoraŭ skribos ĝin.

Perfektivaj estas tiuj verboj, kiuj esprimas jam finitan agon. La plejparto de ili estas kreataj per aldono de prefiksoj.

Jano prečítal knihu. Jam tralegis la tutan libron, la ago jam estas finita.
Jano dojedol halušky. Finmanĝis - jam ne plu manĝos, ĉio jam estas formanĝita.
Jano napísal list. Finskribis - jam ne plu skribos, la letero estas skribita, preta.
  • čítať → dočítať
  • jesť → dojesť
  • písať → dopísať, napísať
  • …

Ekzemploj:

neperfektiva perfektiva
obliekať sa obliecť sa
vyzliekať sa vyzliecť sa
obúvať sa obuť sa
vyzúvať sa vyzuť sa
písať napísať
pýtať sa opýtať sa
jesť dojesť
raňajkovať doraňajkovať
učiť sa naučiť sa
robiť urobiť
hľadať nájsť
brať vziať
zarábať zarobiť
platiť zaplatiť
čítať prečítať
kupovať kúpiť
predávať predať
dávať dať
študovať vyštudovať
klásť položiť
vstávať vstať
upratovať upratať
uspávať uspať

Notu bone: vi ne devas ellerni ĉiujn aspektojn de la verboj. Elektu nur tiujn, kiujn vi bezonas kaj plej ofte uzas. Ambaŭ aspektojn de aliaj verboj vi facile trovos en la vortaro.

Diferenco inter ísť kaj chodiť

  • ísť - unu fojon
  • chodiť - multfoje, ripete, regule, ofte
Kde je Jano? Išiel do školy. nun, unu fojon
Na akú školu chodí Jano? Chodí na strednú školu. kian lernejon ĉeestas, frekventas
  • Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
  • Ako často chodíš do zahraničia?
  • Chodíš stále na tú istú školu?
  • Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
  • Chodíte radi na koncerty?

Futuron de tiuj ĉi du verboj ni kreas alimaniere.

Ja idem zajtra do školy.
= Morgaŭ mi iras al la lernejo.
Ja pôjdem zajtra do školy.
= Morgaŭ mi iros al la lernejo.
Ja chodím na strednú školu.
= Mi iradas al mezlernejo.
Ja budem chodiť na strednú školu.
= Mi irados al mezlernejo.

Interesaĵo:

Chceš ísť so mnou?
= Ĉu vi volas iri kun mi?
Chceš so mnou chodiť?
= Ĉu vi volas rendevuadi kun mi?

Atentu la diferencon inter tiuj ĉi du vortoj.

Reen al la supro