Vai al contenuto

Parti del discorso e flessione

I verbi indicano azione o stato di persone, animali ed altri oggetti.

Si dividono in:

In base al significato:
  1. Verbi predicativi, di senso compiuto
    • operativi (che esprimono attività)
      • riflessivi
        česať sa, umyť sa, učiť sa
      • non riflessivi
        čítať, písať, hovoriť, cestovať
    • di stato (esprimono uno stato)
      • riflessivi
        tešiť sa, báť sa, cítiť sa
      • non riflessivi
        rásť, ochorieť, kvitnúť
  2. Verbi privi di senso compiuto (ausiliari)
    chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (= mať povinnosť), byť (= existovať), začať, prestať, stať sa…

I verbi operativi si distinguono inoltre in:

  1. verbi aventi un oggetto
    • transitivi:
      čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
    • intransitivi:
      rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
  2. verbi privi di oggetto
    plakať, sedieť, cestovať
In base all'aspetto:
  1. verbi perfettivi (aspetto perfettivo)
    napísať, prečítať, dojesť, dopiť
  2. verbi imperfettivi (aspetto imperfettivo)
    písať, čítať, jesť, piť
A seconda che siano riflessivi o meno si distinguono in:
  1. riflessivi
    tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
  2. non riflessivi
    kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Coniugazioni dei verbi

I verbi hanno a ogni persona del singolare e del plurale una desinenza diversa. Esistono diverse coniugazioni, cioè raggruppamenti di verbi con desinenze uguali appartengono a una stessa coniugazione, in base alla quale coniughiamo i verbi appartenenti al raggruppamento.

In slovacco distinguiamo tre tempi: il presente (píše - scrive), il passato (písal - scriveva) e il futuro (bude písať - scriverà).

Tempo presente

Singolare
Infinito 1. persona 2. persona 3. persona
brať beriem berieš berie
chudnúť chudnem chudneš chudne
chytať chytám chytáš chytá
česať česem česeš čese
hynúť hyniem hynieš hynie
kričať kričím kričíš kričí
niesť niesiem niesieš niesie
pracovať pracujem pracuješ pracuje
robiť robím robíš robí
rozumieť rozumiem rozumieš rozumie
trieť triem trieš trie
vidieť vidím vidíš vidí
žať žnem žneš žne
žuť žujem žuješ žuje
Plurale
Infinito 1. persona 2. persona 3. persona
brať berieme beriete berú
chudnúť chudneme chudnete chudnú
chytať chytáme chytáte chytajú
česať česeme česete česú
hynúť hynieme hyniete hynú
kričať kričíme kričíte kričia
niesť niesieme niesiete niesú
pracovať pracujeme pracujete pracujú
robiť robíme robíte robia
rozumieť rozumieme rozumiete rozumejú
trieť trieme triete trú
vidieť vidíme vidíte vidia
žať žneme žnete žnú
žuť žueme žuete žuú

Verbi utili:

byť
Singolare Plurale
ja som my sme
ty si vy ste
on/ona/ono je oni/ony sú
bývať
Singolare Plurale
ja bývam my bývame
ty bývaš vy bývate
on/ona/ono býva oni/ony bývajú
volať sa
Singolare Plurale
ja sa volám my sa voláme
ty sa voláš vy sa voláte
on/ona/ono sa volá oni/ony sa volajú
mať
Singolare Plurale
ja mám my máme
ty máš vy máte
on/ona/ono má oni/ony majú
hovoriť
Singolare Plurale
ja hovorím my hovoríme
ty hovoríš vy hovoríte
on/ona/ono hovorí oni/ony hovoria
mať sa
Singolare Plurale
ja sa mám my sa máme
ty sa máš vy sa máte
on/ona/ono sa má oni/ony sa majú

Forme "ty" e "vy"

In slovacco ci sono due forme per rivolgersi alle persone:

  • tykanie - il dare del tu - la forma "ty" si usa per parlare con amici, bambini, parenti, altri studenti, colleghi, etc.
  • vykanie - dare del voi - la forma "vy" è formale, cortese, si usa per parlare con adulti sconosciuti, o con i professori, in ufficio, negozio, etc.

dare del tu - „ty“

  • Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

Dare del voi - „vy“

  • Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
  • Prajete si ešte niečo? (vy)
  • Nie, ďakujem. (ja)

Verbi modali

I verbi modali esprimono volontà, necessità o possibilità di realizzare (agire) un'azione. Sono annoverati tra i verbi usati più frequentemente.

chcieť
Singolare Plurale
ja chcem my chceme
ty chceš vy chcete
on / ona / ono chce oni / ony chcú
smieť
Singolare Plurale
ja smiem my smieme
ty smieš vy smiete
on / ona / ono smie oni / ony smú
môcť
Singolare Plurale
ja môžem my môžeme
ty môžeš vy môžete
on / ona / ono môže oni / ony môžu
musieť
Singolare Plurale
ja musím my musíme
ty musíš vy musíte
on / ona / ono musí oni / ony musia
mať
Singolare Plurale
ja mám my máme
ty máš vy máte
on / ona / ono má oni / ony majú
vedieť
Singolare Plurale
ja viem my vieme
ty vieš vy viete
on / ona / ono vie oni / ony vedia

Il verbo modale smieť (potere)

Smieme ísť von?
= Posso uscire?
Smiem vám ponúknuť kávu?
= Posso offrirvi un caffè?
Smiem sa hrať s ostatnými?
= Posso giocare con gli altri?

Il verbo modale smieť si usa spesso al posto dell'imperativo [(ne)smieť + infinito del verbo di senso compiuto]:

Nechoď tak ďaleko! Nesmieš chodiť tak ďaleko!
= Non andare così lontano! - Non devi andare così lontano!
Nerob neporiadok! Nesmieš robiť neporiadok!
= Non fare disordine! - Non devi fare disordine!
Nenič hračky! Nesmieš ničiť hračky!
= Non rompere i giocattoli! - Non devi rompere i giocattoli!

Verbo modale mať (con il senso di dover fare qualcosa, avere l'obbligo di fare qualcosa)

Il verbo modale mať (avere l'obbligo, dovere) si coniuga come il verbo mať di senso compiuto.

Čo mám robiť?
= Che cosa devo fare?
Dnes máš upratovať ty.
= Oggi devi fare le pulizie tu.

Si usa spesso al condizionale:

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.
= Dovresti mangiare molta frutta e verdura.
Mali by sme už ísť.
= Dovremmo andare ormai.
Čo by som mal urobiť?
= Che cosa dovrei fare?
Mal by si dlhšie spať.
= Dovresti dormire più a lungo.
Mali by ste sa učiť.
= Dovreste studiare.
Mal by si sa sústrediť.
= Dovresti concentrarti.

Verbo modale mať (con il senso di dover fare qualcosa, avere l'obbligo di fare qualcosa)

Il verbo modale mať (avere l'obbligo, dovere) si coniuga come il verbo mať di senso compiuto.

Čo mám robiť?
= Che cosa devo fare?
Dnes máš upratovať ty.
= Oggi devi fare le pulizie tu.

Si usa spesso al condizionale:

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.
= Dovresti mangiare molta frutta e verdura.
Mali by sme už ísť.
= Dovremmo andare ormai.
Čo by som mal urobiť?
= Che cosa dovrei fare?
Mal by si dlhšie spať.
= Dovresti dormire più a lungo.
Mali by ste sa učiť.
= Dovreste studiare.
Mal by si sa sústrediť.
= Dovresti concentrarti.

Passato

Il passato si crea a partire dall'infinito. Togliamo la desinenza -ť e aggiungiamo -l.

písať → on písal
čítať → on čítal
brať → on bral
robiť → on robil
vidieť → on videl ?
rozumieť → on rozumel ?
niesť → on niesol ?
Singolare Plurale
ON muž písal ONI muži písali
ONA žena písala ONY ženy písali, deti písali
ONO dieťa písalo

Alla prima e alla seconda persona a questa forma si aggiunge la forma del verbo byť (essere):

Singolare Plurale
JA (ja) som písal/písala MY (my) sme písali
TY (ty) si písal/písala VY (vy) ste písali
ON (muž) písal ONI (muži) písali
ONA (žena) písala ONY (ženy) písali, (deti) písali
ONO (dieťa) písalo

Per il verbo byť (essere):

Singolare Plurale
JA (ja) som bol/bola MY (my) sme boli
TY (ty) si bol/bola VY (vy) ste boli
ON (muž) bol ONI (muži) boli
ONA (žena) bola ONY (ženy) boli, (deti) boli
ONO (dieťa) bolo

Negazione:

Singolare Plurale
JA (ja) som nebol/nebola MY (my) sme neboli
TY (ty) si nebol/nebola VY (vy) ste neboli
ON (muž) nebol ONI (muži) neboli
ONA (žena) nebola ONY (ženy) neboli, (deti) neboli
ONO (dieťa) nebolo

Futuro

Per il verbo byť (essere):

ja budem my budeme
ty budeš vy budete
on/ona/ono bude oni/ony budú

Negazione: (nebyť)

ja nebudem my nebudeme
ty nebudeš vy nebudete
on/ona/ono nebude oni/ony nebudú

Il futuro dei verbi imperfettivi

Il futuro di questi verbi si forma molto facilmente:

futuro del verbo byť + infinito nebyť + infinito
budem písať nebudem písať
budem robiť nebudem robiť
budem sa kúpať nebudem sa kúpať
budem jesť nebudem jesť

ATTENZIONE! Il verbo ísť (ja idem, ty ideš…) è imperfettivo. Il futuro del verbo ísť è ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme, ecc.; la sua forma negativa: nejsť (ja nejdem, ty nejdeš…) - tempo futuro: ja nepôjdem, ty nepôjdeš ecc.

Il futuro dei verbi perfettivi

I verbi perfettivi esprimono già di per sé il futuro. Per questo essi non hanno la forma del presente.

  • ja robím (imperfettivi)
  • ja urobím (perfettivi) - tempo presente (anche se non usiamo budem, budeš...)
Verbo imperfettivo (infinito) Tempo presente Futuro
jesť ja jem ja budem jesť
piť ja pijem ja budem piť
čítať ja čítam ja budem čítať
platiť ja platím ja budem platiť
Verbo perfettivo (infinito) Tempo presente Futuro
dojesť - ja dojem
dopiť - ja dopijem
prečítať - ja prečítam
zaplatiť - ja zaplatím

Imperativo

L'imperativo (rozkazovací spôsob) si forma a partire dalla terza persona plurale.

Infinito Tempo presente dare del tu (ty) Dare del voi (vy) 1. persona plurale (my)
čítať oni/ony čítajú (ty) čítaj! (vy) čítajte! (my) čítajme!
hovoriť oni/ony hovoria (ty) hovor! (vy) hovorte! (my) hovorme!
hrať oni hrajú (ty) hraj! (vy) hrajte! (my) hrajme!
uspávať oni uspávajú uspávaj! uspávajte! uspávajme!
stavať oni stavajú stavaj! stavajte! stavajme!
skákať oni skáču skáč! skáčte! skáčme!
skladať oni skladajú skladaj! skladajte! skladajme!

Imperativo del verbo byť:

ty buď!
= sii (tu)
my buďme!
= siamo (noi)
vy buďte!
= siate (voi)

Esempio:

Infinito dare del tu (ty) Dare del voi (vy) 1. persona plurale (my)
otvoriť ústa otvor ústa! otvorte ústa! otvorme ústa!
zhlboka dýchať zhlboka dýchaj! zhlboka dýchajte! zhlboka dýchajme!
piť čaj pi čaj! pite čaj! pime čaj!
jesť vitamíny jedz vitamíny! jedzte vitamíny! jedzme vitamíny!
užívať lieky užívaj lieky! užívajte lieky! užívajme lieky!
prísť na kontrolu príď na kontrolu! príďte na kontrolu! príďme na kontrolu!

Condizionale

Si usa per esprimere una condizione soddisfatta la quale l'azione può o potrebbe aver luogo. Si forma molto facilmente aggiungendo alla forma del passato la particella by:

Tempo presente Passato Condizionale
Píšem list.
(Scrivo una lettera.)
 Písal som list.
(Ho scritto una lettera.)
 Písal by som list.
(Scriverei una lettera.)
Mám čas.
(Ho tempo.)
 Mal som čas.
(Avevo tempo.)
 Mal by som čas.
(Avrei tempo.)

Si usa molto spesso in periodi formati con la congiunzione subordinativa keby:

Písal by som list, keby som mal čas.
= Scriverei una lettera, se avessi tempo.
Keby som chcel, išiel by som do kina.
= Se volessi, andrei al cinema.

Attenzione:

  • Písal by som list, keby by som mal čas.
  • Keby by som chcel, išiel by som do kina.

La congiunzione keby è seguita solo dalla forma del verbo al passato.

Participio attivo

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) píšuci chlapec
    il bambino scrivente (in questo momento)

Il participio attivo si forma aggiungendo alla forma della terza persona plurale (oni/ony píšu) il suffisso -ci/ca/ce (píšuci).

Infinito Tempo presente Participio attivo
čítať oni čítajú čítajúci žiak → žiak, ktorý práve číta
lo scolaro leggente
tancovať oni tancujú tancujúce deti → deti, ktoré práve tancujú
i bambini danzanti
robiť oni robia robiaci muž → muž, ktorý práve robí
l'uomo lavorante
nevidieť oni nevidia nevidiaci človek → človek, ktorý nevidí, je slepý
una persona non vedente
Singolare Plurale
ON ten spievajúci muž ONI tí spievajúci muži
ONA tá spievajúca žena ONY tie spievajúce ženy, tie spievajúce deti
ONO to spievajúce dieťa

Participio passivo

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) písaná veta
    la frase scritta (che viene scritta proprio in questo momento)

Il participio passivo si forma togliendo all'infinito la desinenza -ť e aggiungendo la desinenza -ný (per alcuni verbi le desinenze -ený, -tý) [písaný].

písať → písaný písaná veta
čítať → čítaný čítaná kniha
volať → volaný volané číslo
robiť → robený robená práca
kúpiť → kúpený kúpené mlieko
kresliť → kreslený kreslený obrázok
ukryť → ukrytý ukryté deti
umyť → umytý umyté jablko
zaľúbiť sa → zaľúbený zaľúbený Tomáš

Tutti i participi passivi si declinano come gli aggettivi appartenenti alla declinazione di pekný (bello).

Singolare Plurale
ON ten zaľúbený muž ONI tí zaľúbení muži
ONA tá čítaná kniha ONY tie čítané knihy, tie volané čísla
ONO to volané číslo

Verbi transitive e intransitivi

I verbi che esprimono attività e possiedono un oggetto si suddividono in:

  1. Verbi transitivi, che hanno cioè un complemento oggetto diretto (espresso all'accusativo, senza l'uso di preposizioni).
    • Žiak píše úlohu.
    • Eva číta knihu.
    • Nemám čas.
    • Vidím moju sestru.
    • Poznáš ju?
  2. Verbi intransitivi, che non hanno un complemento oggetto diretto (espresso all'accusativo, senza l'uso di preposizioni), ma hanno un oggetto espresso all'accusativo, preceduto da preposizione, o un oggetto espresso in altri casi.
    • Rozprávame sa o prázdninách.
    • Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Verbi perfettivi e imperfettivi

La maggior parte dei verbi slovacchi può avere duplice forma: perfettiva (l'azione è già stata portata a termine) e imperfettiva (l'azione è ancora in corso, non è stata portata a termine).

umyť sa (perfettivi) umývať sa (imperfettivi)
učesať sa (perfettivi) česať sa (imperfettivi)
obliecť sa (perfettivi) obliekať sa (imperfettivi)

Verbi imperfettivi: non sappiamo se l'azione espressa da questi verbi sia già terminata o sia ancora in corso o se, eventualmente, si stia ripetendo.

Jano čítal knihu. Non sappiamo se abbia già letto tutto il libro o se lo leggerà ancora.
Jano jedol halušky. Non sappiamo se abbia finito di mangiare o se mangerà ancora.
Jano písal list. Non sappiamo se la lettera sia già pronta o se Jano scriverà ancora.

Perfettivi: l'azione che esprimono è già conclusa. Li formiamo per lo più con l'uso di prefissi.

Jano prečítal knihu. Nella frase "Ha letto tutto il libro" l'azione è già conclusa.
Jano dojedol halušky. "Ha finito di mangiare" significa che non mangerà più, gli gnocchi sono tutti finiti.
Jano napísal list. "Ha scritto" significa che non scriverà più, che la lettera è già stata scritta, è pronta.
  • čítať → dočítať
  • jesť → dojesť
  • písať → dopísať, napísať
  • …

Esempi:

imperfettivi perfettivi
obliekať sa obliecť sa
vyzliekať sa vyzliecť sa
obúvať sa obuť sa
vyzúvať sa vyzuť sa
písať napísať
pýtať sa opýtať sa
jesť dojesť
raňajkovať doraňajkovať
učiť sa naučiť sa
robiť urobiť
hľadať nájsť
brať vziať
zarábať zarobiť
platiť zaplatiť
čítať prečítať
kupovať kúpiť
predávať predať
dávať dať
študovať vyštudovať
klásť položiť
vstávať vstať
upratovať upratať
uspávať uspať

Nota: Non è necessario imparare per forza le forme di tutti questi verbi. Scegliete quelli di cui avete bisogno e che incontrate più spesso. La forma perfettiva/imperfettiva degli altri verbi è facilmente reperibile nel dizionario.

Differenza tra ísť e chodiť

  • ísť - una volta
  • chodiť - più volte, ripetutamente, con regolarità, spesso
Kde je Jano? Išiel do školy. adesso, una volta
Na akú školu chodí Jano? Chodí na strednú školu. che scuola frequenta, presso quale scuola studia
  • Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
  • Ako často chodíš do zahraničia?
  • Chodíš stále na tú istú školu?
  • Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
  • Chodíte radi na koncerty?

Il futuro di questi due verbi si forma in modo diverso.

Ja idem zajtra do školy.
= Domani vado a scuola.
Ja pôjdem zajtra do školy.
= Domani andrò a scuola.
Ja chodím na strednú školu.
= Frequento le superiori.
Ja budem chodiť na strednú školu.
= Frequenterò le superiori.

Curiosità:

Chceš ísť so mnou?
= Vuoi venire con me?
Chceš so mnou chodiť?
= Vuoi essere la mia ragazza/il mio ragazzo?

Attenzione quindi alla differenza tra questi verbi.

Torna in alto