Zámená zastupujú substantíva, adjektíva, číslovky alebo príslovky. Predmety priamo nepomenúvajú, iba na ne odkazujú.
- Žiak píše úlohu. → On píše úlohu.
- Rád čítam zaujímavé knihy. → Rád čítam také knihy.
Zámená delíme na:
-
Osobné:
- a) základné:
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
- b) privlastňovacie:
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
-
Zvratné:
- a) základné:
seba / sa (v D sebe / si)
- b) privlastňovacie:
svoj
-
Ukazovacie:
ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné…
-
Opytovacie:
kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký?
-
Vzťažné (v podraďovacích súvetiach):
kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký…
-
Neurčité:
niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek…
-
Vymedzovacie:
ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý
Skloňovanie zámen
Skloňovanie osobných zámen
Pri zámenách ja, ty, on a ono rozlišujeme dlhý (mňa, teba, jeho…) a krátky tvar (ma, ťa, ho…). Krátky tvar nikdy nestojí na začiatku vety.
- Vidím ťa. Ťa vidím.
- Vidím teba. Teba vidím.
a) základné
Singulár
| N |
ja |
ty |
on |
ona |
ono |
| G |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / -ňho / -ň |
jej / nej |
jeho / neho / -ň |
| D |
mne / mi |
tebe / ti |
jemu / nemu / mu |
jej / nej |
jemu / nemu / mu |
| A |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / ho / -ňho / -ň |
ju / ňu |
jeho / ho / -ň |
| L |
(o) mne |
(o) tebe |
(o) ňom |
(o) nej |
(o) ňom |
| I |
mnou |
tebou |
ním |
ňou |
ním |
Plurál
| N |
my |
vy |
oni |
ony |
| G |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / nich |
| D |
nám |
vám |
im / nim |
im / nim |
| A |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / ne |
| L |
(o) nás |
(o) vás |
(o) nich |
(o) nich |
| I |
nami |
vami |
nimi |
nimi |
Pozn.: Tvary neho, nemu, nej, ňu, nim, ne atď. používame len v spojení s predložkami.
- Čakám na neho.
- Idem k nemu.
- Bez nich je smutný.
b) privlastňovacie
Singulár
|
Mužský rod |
Ženský rod |
Stredný rod |
| N |
môj |
moja |
mojie |
| G |
môjho |
mojej |
môjho |
| D |
môjmu |
mojej |
môjmu |
| A |
môjho? /
môj? |
moju |
moje |
| L |
mojom |
mojej |
mojom |
| I |
mojím |
mojou |
mojím |
Plurál
|
Mužský rod (životné) |
Ostatné |
| N |
moji |
moje |
| G |
mojich |
mojich |
| D |
mojim |
mojim |
| A |
mojich |
moje |
| L |
mojich |
mojich |
| I |
mojimi |
mojimi |
Pozn.: Rovnako skloňujeme aj zámená tvoj, náš, váš a svoj.
Na privlastňovacie zámená sa pýtame opytovacími zámenami čí, čia, čie; podľa toho, akého gramatického rodu je príslušné substantívum.
- Čí je to pes? To je môj pes.
- Čia je to kniha? To je tvoja kniha.
- Čie je to auto? To je naše auto.
- Čí sú to rodičia? To sú moji rodičia.
- Čie sú to knihy? To sú moje knihy.
- Čie sú to autá? To sú moje autá.
Singulár
|
Mužský rod čí |
Ženský rod čia |
Stredný rod čie |
| JA |
môj dom |
moja mama |
moje dieťa |
| TY |
tvoj dom |
tvoja mama |
tvoje dieťa |
| MY |
náš dom |
naša mama |
naše dieťa |
| VY |
váš dom |
vaša mama |
vaše dieťa |
| ON, ONO |
jeho dom |
mama |
dieťa |
| ONA |
jej dom |
mama |
dieťa |
| ONI, ONY |
ich dom |
mama |
dieťa |
Plurál
|
Mužský rod (životné)
čí |
Ostatné čie |
| JA |
moji rodičia |
moje deti |
| TY |
tvoji rodičia |
tvoje deti |
| MY |
naši rodičia |
naše deti |
| VY |
vaši rodičia |
vaše deti |
| ON, ONO |
rodičia |
deti |
| ONA |
rodičia |
deti |
| ONI, ONY |
rodičia |
deti |
Privlastňovacie zámená pre prvú (ja, → môj; my → náš) a druhú osobu (ty → tvoj; vy → váš) sa skloňujú podľa príslušného substantíva.
- tvoja malá sestra
- tvoju malú sestru
- o tvojej malej sestre
- …
Privlastňovacie zámená pre tretiu osobu (on, → jeho; ona → jej; ono → jeho; oni → ich; ony → ich) sú nesklonné! Vo všetkých rodoch, číslach a pádoch zostávajú rovnaké.
- jeho dom, jeho domu, jeho domy…
- jej mačka, jej mačky, jej mačke…
- ich auto, ich auta, ich autá…
Skloňovanie zvratných zámen
a) základné
| N |
- |
| G |
seba |
| D |
sebe/si |
| A |
seba/sa |
| L |
(o) sebe |
| I |
sebou |
Zvratné zámeno sa sa môže vyskytovať aj pri tých slovesách, u ktorých sa vo vašom jazyku nevyskytuje, a naopak:
Pri časovaní sa zvratné zámeno nemení!
- Ako sa voláš?
- Volám sa Kristína.
- Oni sa volajú Karl a Tom.
b) privlastňovacie
Singulár
|
Mužský rod |
Ženský rod |
Stredný rod |
| N |
svoj |
svoja |
svoje |
| G |
svojho |
svojej |
svojho |
| D |
svojmu |
svojej |
svojmu |
| A |
svojho? /
svoj? |
svoju |
svoje |
| L |
svojom |
svojej |
svojom |
| I |
svojím |
svojou |
svojím |
Plurál
|
Mužský rod (životné) |
Ostatné |
| N |
svoji |
svoje |
| G |
svojich |
svojich |
| D |
svojim |
svojim |
| A |
svojich |
svoje |
| L |
svojich |
svojich |
| I |
svojimi |
svojimi |
Kedy používame privlastňovacie zámeno svoj?
Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. → Jano mi požičal svoju knihu.
Svoja kniha je zaujímavá.Pozor:{/1} Nemôžeme povedať: {2} - veta nedáva zmysel.
On mi požičal svoju knihu.
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
On mi požičal svoju knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.
Ďalšie príklady:
- Rodičia dali svoje deti do materskej školy.
- Trénujte svoju pamäť!
- Svoj mozog musíme cvičiť.
- Deti ľúbia svojich rodičov.
Skloňovanie ukazovacích zámen
Singulár
| N |
ten |
tá |
to |
| G |
toho |
tej |
toho |
| D |
tomu |
tej |
tomu |
| A |
toho /
ten? |
tú |
to |
| L (o) |
tom |
tej |
tom |
| I |
tým |
tou |
tým |
Plurál
| N |
tí |
tie |
| G |
tých |
tých |
| D |
tým |
tým |
| A |
tých |
tie |
| L (o) |
tých |
tých |
| I |
tými |
tými |
Skloňovanie opytovacích zámen
Singulár
| N |
aký? |
aká? |
aké? |
| G |
akého? |
akej? |
akého? |
| D |
akému? |
akej? |
akému? |
| A |
akého? /
aký?? |
akú? |
aké? |
| L (o) |
akom? |
akej? |
akom? |
| I |
akým? |
akou? |
akým? |
Plurál
| N |
akí? |
aké? |
| G |
akých? |
akých? |
| D |
akým? |
akým? |
| A |
akých? |
aké? |
| L (o) |
akých? |
akých? |
| I |
akými? |
akými? |
Singulár
| N |
čí? |
čia? |
čie? |
| G |
čieho? |
čej? |
čieho? |
| D |
čiemu? |
čej? |
čiemu? |
| A |
čieho? /
čí?? |
čiu? |
čie? |
| L (o) |
čom? |
čej? |
čom? |
| I |
čím? |
čou? |
čím? |
Plurál
| N |
čí? |
čie? |
| G |
čích? |
čích? |
| D |
čím? |
čím? |
| A |
čích? |
čie? |
| L (o) |
čích? |
čích? |
| I |
čími? |
čími? |
Skloňovanie opytovacích zámen kto, čo (pádové otázky)
| N |
kto? |
čo? |
| G |
koho? |
čoho? |
| D |
komu? |
čomu? |
| A |
koho? |
čo? |
| L (o) |
kom? |
čom? |
| I |
kým? |
čím? |
Rozdiel medzi aký - ktorý
-
Do akého obchodu? -
pýtame sa na vlastnosti predmetu. Napríklad:
Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu…
-
Do ktorého obchodu? -
pýtame sa na konkrétny predmet. Napríklad:
Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici…
- Aké tričko sa ti páči? - biele, červené, dlhé, krátke, moderné…
- Ktoré tričko sa ti páči? - tamto, toto biele, to červené…
Rozdiel medzi radi - rady
Chcete ísť s nami?
| Veľmi radi! |
muži alebo muži + ženy, deti |
mužský rod, životné |
| Veľmi rady! |
len ženy, príp. deti |
všetky ostatné rody |
| Oni sú radi. |
muži alebo muži + ženy, deti |
mužský rod, životné |
| Ony sú rady. |
len ženy, príp. deti |
všetky ostatné rody |
Keď je v skupine čo len jeden muž, chlapec (substantívum musí byť mužského rodu), musíme používať oni (radi).
