Zamjenice zamjenjuju imenice, pridjeve, brojeve i priloge. Ne imenuju predmete, samo na njih upućuju.
- Žiak píše úlohu. → On píše úlohu.
- Rád čítam zaujímavé knihy. → Rád čítam také knihy.
Zamjenice dijelimo na:
-
osobne:
- a) glavni:
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
- b) posvojne:
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
-
povratne:
- a) glavni:
seba / sa (u Dativu sebe / si)
- b) posvojne:
svoj
-
pokazne:
ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné…
-
upitne:
kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký?
-
odnosne:
kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký…
-
neodređene:
niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek…
-
Pridjevske:
ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý
Sklanjanje zamjenica
Sklanjanje osobnih imenica
Kod zamjenica ja, ty, on i ono razlikujemo dugi oblik (mňa, teba, jeho…) i kratki oblik(ma, ťa, ho…). Kratki oblik nikada ne stoji na početku rečenice.
- Vidím ťa. Ťa vidím.
- Vidím teba. Teba vidím.
a) glavni
Jednina
N |
ja |
ty |
on |
ona |
ono |
G |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / -ňho / -ň |
jej / nej |
jeho / neho / -ň |
D |
mne / mi |
tebe / ti |
jemu / nemu / mu |
jej / nej |
jemu / nemu / mu |
A |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / ho / -ňho / -ň |
ju / ňu |
jeho / ho / -ň |
L |
(o) mne |
(o) tebe |
(o) ňom |
(o) nej |
(o) ňom |
I |
mnou |
tebou |
ním |
ňou |
ním |
Množina
N |
my |
vy |
oni |
ony |
G |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / nich |
D |
nám |
vám |
im / nim |
im / nim |
A |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / ne |
L |
(o) nás |
(o) vás |
(o) nich |
(o) nich |
I |
nami |
vami |
nimi |
nimi |
Bilješka: Oblik neho, nemu, nej, ňu, nim, ne itd. koristimo samo uz pomoć prijedloga.
- Čakám na neho.
- Idem k nemu.
- Bez nich je smutný.
b) posvojne
Jednina
|
Muški rod |
Ženski rod |
Srednji rod |
N |
môj |
moja |
mojie |
G |
môjho |
mojej |
môjho |
D |
môjmu |
mojej |
môjmu |
A |
môjho? /
môj? |
moju |
moje |
L |
mojom |
mojej |
mojom |
I |
mojím |
mojou |
mojím |
Množina
|
Muški rod (živo) |
Ostalo |
N |
moji |
moje |
G |
mojich |
mojich |
D |
mojim |
mojim |
A |
mojich |
moje |
L |
mojich |
mojich |
I |
mojimi |
mojimi |
Bilješka: Jednako sklanjamo i zamjenice tvoj, náš, váš i svoj [tvoj, naš, naš i svoj].
Za posvojne zamjenice postavljamo pitanja, tj. upitne zamjenice čí, čia, čie [čija, čije]; prema tome kojeg je gramatičkog roda konkretna imenica.
- Čí je to pes? To je môj pes.
- Čia je to kniha? To je tvoja kniha.
- Čie je to auto? To je naše auto.
- Čí sú to rodičia? To sú moji rodičia.
- Čie sú to knihy? To sú moje knihy.
- Čie sú to autá? To sú moje autá.
Jednina
|
Muški rod čí |
Ženski rod čia |
Srednji rod čie |
JA |
môj dom |
moja mama |
moje dieťa |
TY |
tvoj dom |
tvoja mama |
tvoje dieťa |
MY |
náš dom |
naša mama |
naše dieťa |
VY |
váš dom |
vaša mama |
vaše dieťa |
ON, ONO |
jeho dom |
mama |
dieťa |
ONA |
jej dom |
mama |
dieťa |
ONI, ONY |
ich dom |
mama |
dieťa |
Množina
|
Muški rod (živo)
čí |
Ostalo čie |
JA |
moji rodičia |
moje deti |
TY |
tvoji rodičia |
tvoje deti |
MY |
naši rodičia |
naše deti |
VY |
vaši rodičia |
vaše deti |
ON, ONO |
rodičia |
deti |
ONA |
rodičia |
deti |
ONI, ONY |
rodičia |
deti |
Posvojne zamjenice za prvu (ja, → môj; my → náš) i drugu osobu (ty → tvoj; vy → váš.) sklanjamo prema konkretnoj imenici.
- tvoja malá sestra
- tvoju malú sestru
- o tvojej malej sestre
- …
Posvojne zamjenice za treću osobu (on, → jeho; ona → jej; ono → jeho; oni → ich; ony → ich) ne sklanjamo! U svim rodovima, brojevima i padežima ostaju isti.
- jeho dom, jeho domu, jeho domy…
- jej mačka, jej mačky, jej mačke…
- ich auto, ich auta, ich autá…
Sklanjanje povratnih imenica
a) glavni
N |
- |
G |
seba |
D |
sebe/si |
A |
seba/sa |
L |
(o) sebe |
I |
sebou |
Povratna imenica sa [sa] se može pojavljivati i kod onih glagola, kod kojih se u vašem jeziku ne pojavljuju, i obrnuto:
Kod sprezanja se povratna zamjenica ne mijenja!
- Ako sa voláš?
- Volám sa Kristína.
- Oni sa volajú Karl a Tom.
b) posvojne
Jednina
|
Muški rod |
Ženski rod |
Srednji rod |
N |
svoj |
svoja |
svoje |
G |
svojho |
svojej |
svojho |
D |
svojmu |
svojej |
svojmu |
A |
svojho? /
svoj? |
svoju |
svoje |
L |
svojom |
svojej |
svojom |
I |
svojím |
svojou |
svojím |
Množina
|
Muški rod (živo) |
Ostalo |
N |
svoji |
svoje |
G |
svojich |
svojich |
D |
svojim |
svojim |
A |
svojich |
svoje |
L |
svojich |
svojich |
I |
svojimi |
svojimi |
Kada koristimo posvojnu zamjenicu svoj [svoj]?
Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. → Jano mi požičal svoju knihu.
Pozor: Ne možemo reći: Svoja kniha je zaujímavá. - rečenica nema smisla.
On mi požičal svoju knihu.
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
On mi požičal svoju knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.
Još neki primjeri:
- Rodičia dali svoje deti do materskej školy.
- Trénujte svoju pamäť!
- Svoj mozog musíme cvičiť.
- Deti ľúbia svojich rodičov.
Sklanjanje pokaznih zamjenica
Jednina
N |
ten |
tá |
to |
G |
toho |
tej |
toho |
D |
tomu |
tej |
tomu |
A |
toho /
ten? |
tú |
to |
L (o) |
tom |
tej |
tom |
I |
tým |
tou |
tým |
Množina
N |
tí |
tie |
G |
tých |
tých |
D |
tým |
tým |
A |
tých |
tie |
L (o) |
tých |
tých |
I |
tými |
tými |
Sklanjanje upitnih zamjenice
Jednina
N |
aký? |
aká? |
aké? |
G |
akého? |
akej? |
akého? |
D |
akému? |
akej? |
akému? |
A |
akého? /
aký?? |
akú? |
aké? |
L (o) |
akom? |
akej? |
akom? |
I |
akým? |
akou? |
akým? |
Množina
N |
akí? |
aké? |
G |
akých? |
akých? |
D |
akým? |
akým? |
A |
akých? |
aké? |
L (o) |
akých? |
akých? |
I |
akými? |
akými? |
Jednina
N |
čí? |
čia? |
čie? |
G |
čieho? |
čej? |
čieho? |
D |
čiemu? |
čej? |
čiemu? |
A |
čieho? /
čí?? |
čiu? |
čie? |
L (o) |
čom? |
čej? |
čom? |
I |
čím? |
čou? |
čím? |
Množina
N |
čí? |
čie? |
G |
čích? |
čích? |
D |
čím? |
čím? |
A |
čích? |
čie? |
L (o) |
čích? |
čích? |
I |
čími? |
čími? |
Sklanjanje upitnih zamjenica kto? čo? [tko? što?](pitanja za padeže)
N |
kto? |
čo? |
G |
koho? |
čoho? |
D |
komu? |
čomu? |
A |
koho? |
čo? |
L (o) |
kom? |
čom? |
I |
kým? |
čím? |
Razlika između aký - ktorý (kakav - koji)
-
Do akého obchodu? -
postavljamo pitanje o karakteristikama predmeta. Na primjer:
Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu…
-
Do ktorého obchodu? -
postavljamo pitanje o konkretnom predmetu. Na primjer:
Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici…
- Aké tričko sa ti páči? - biele, červené, dlhé, krátke, moderné…
- Ktoré tričko sa ti páči? - tamto, toto biele, to červené…
Razlika između radi - rady
Chcete ísť s nami?
Veľmi radi! |
muskarci ili muškarci + žene, djeca |
muški rod, živo |
Veľmi rady! |
samo žene, eventualno djeca |
svi ostali rodovi |
Oni sú radi. |
muskarci ili muškarci + žene, djeca |
muški rod, živo |
Ony sú rady. |
samo žene, eventualno djeca |
svi ostali rodovi |
Kada je u grupi samo jedan muškarac, dječak (imenica mora biti muškog roda), moramo koristiti oni (radi) [oni/množ. (rado)]