Les pronoms remplacent des noms, des adjectifs, des numéraux ou des adverbes. Ils ne nomment pas directement les objets mais s’y réfèrent.
- Žiak píše úlohu. → On píše úlohu.
- Rád čítam zaujímavé knihy. → Rád čítam také knihy.
On classe les pronoms en :
-
Personnels:
- a) de base:
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
- b) possessifs:
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
-
Réfléchis:
- a) de base:
seba / sa (au datif sebe / si)
- b) possessifs:
svoj
-
Démonstratifs:
ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné…
-
Interrogatifs:
kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký?
-
Relatifs (dans les phrases subordonnées):
kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký…
-
Indéfinis:
niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek…
-
Déterminants:
ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý
Déclinaison des pronoms
Déclinaison des pronoms personnels
Pour les pronoms ja, ty, on et ono, on distingue les formes longues (mňa, teba, jeho…) et courtes (ma, ťa, ho…). La forme courte n’est jamais au début de la phrase.
- Vidím ťa. Ťa vidím.
- Vidím teba. Teba vidím.
a) de base
Singulier
N |
ja |
ty |
on |
ona |
ono |
G |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / -ňho / -ň |
jej / nej |
jeho / neho / -ň |
D |
mne / mi |
tebe / ti |
jemu / nemu / mu |
jej / nej |
jemu / nemu / mu |
A |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / ho / -ňho / -ň |
ju / ňu |
jeho / ho / -ň |
L |
(o) mne |
(o) tebe |
(o) ňom |
(o) nej |
(o) ňom |
I |
mnou |
tebou |
ním |
ňou |
ním |
Pluriel
N |
my |
vy |
oni |
ony |
G |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / nich |
D |
nám |
vám |
im / nim |
im / nim |
A |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / ne |
L |
(o) nás |
(o) vás |
(o) nich |
(o) nich |
I |
nami |
vami |
nimi |
nimi |
Note : les formes neho, nemu, nej, ňu, nim, ne, etc. s’utilisent seulement après une préposition.
- Čakám na neho.
- Idem k nemu.
- Bez nich je smutný.
b) possessifs
Singulier
|
Genre masculin |
Genre féminin |
Genre neutre |
N |
môj |
moja |
mojie |
G |
môjho |
mojej |
môjho |
D |
môjmu |
mojej |
môjmu |
A |
môjho? /
môj? |
moju |
moje |
L |
mojom |
mojej |
mojom |
I |
mojím |
mojou |
mojím |
Pluriel
|
Genre masculin (animé) |
Autres |
N |
moji |
moje |
G |
mojich |
mojich |
D |
mojim |
mojim |
A |
mojich |
moje |
L |
mojich |
mojich |
I |
mojimi |
mojimi |
Note : on décline de la même manière les pronoms tvoj, náš, váš et svoj.
Pour poser une question sur les pronoms possessifs, on utilise les pronoms interrogatifs čí, čia, čie, selon le genre du nom auquel ils se rapportent.
- Čí je to pes? To je môj pes.
- Čia je to kniha? To je tvoja kniha.
- Čie je to auto? To je naše auto.
- Čí sú to rodičia? To sú moji rodičia.
- Čie sú to knihy? To sú moje knihy.
- Čie sú to autá? To sú moje autá.
Singulier
|
Genre masculin čí |
Genre féminin čia |
Genre neutre čie |
JA |
môj dom |
moja mama |
moje dieťa |
TY |
tvoj dom |
tvoja mama |
tvoje dieťa |
MY |
náš dom |
naša mama |
naše dieťa |
VY |
váš dom |
vaša mama |
vaše dieťa |
ON, ONO |
jeho dom |
mama |
dieťa |
ONA |
jej dom |
mama |
dieťa |
ONI, ONY |
ich dom |
mama |
dieťa |
Pluriel
|
Genre masculin (animé)
čí |
Autres čie |
JA |
moji rodičia |
moje deti |
TY |
tvoji rodičia |
tvoje deti |
MY |
naši rodičia |
naše deti |
VY |
vaši rodičia |
vaše deti |
ON, ONO |
rodičia |
deti |
ONA |
rodičia |
deti |
ONI, ONY |
rodičia |
deti |
Les pronoms possessifs de la première (ja, → môj; my → náš) et deuxième (ty → tvoj; vy → váš) personnes s’accordent avec le nom auquel ils se rapportent.
- tvoja malá sestra
- tvoju malú sestru
- o tvojej malej sestre
- …
Les pronoms possessifs de la troisième personne (on, → jeho; ona → jej; ono → jeho; oni → ich; ony → ich) sont invariables ! Ils sont identiques à tous les nombres, cas et genres.
- jeho dom, jeho domu, jeho domy…
- jej mačka, jej mačky, jej mačke…
- ich auto, ich auta, ich autá…
Déclinaison des pronoms réfléchis
a) de base
N |
- |
G |
seba |
D |
sebe/si |
A |
seba/sa |
L |
(o) sebe |
I |
sebou |
Le pronom réfléchi sa peut être utilisé avec des verbes qui ne sont pas réfléchis en français, et inversement :
Le pronom réfléchi ne change pas selon la personne.
- Ako sa voláš?
- Volám sa Kristína.
- Oni sa volajú Karl a Tom.
b) possessifs
Singulier
|
Genre masculin |
Genre féminin |
Genre neutre |
N |
svoj |
svoja |
svoje |
G |
svojho |
svojej |
svojho |
D |
svojmu |
svojej |
svojmu |
A |
svojho? /
svoj? |
svoju |
svoje |
L |
svojom |
svojej |
svojom |
I |
svojím |
svojou |
svojím |
Pluriel
|
Genre masculin (animé) |
Autres |
N |
svoji |
svoje |
G |
svojich |
svojich |
D |
svojim |
svojim |
A |
svojich |
svoje |
L |
svojich |
svojich |
I |
svojimi |
svojimi |
Quand utilise-t-on le pronom possessif //svoj// ?
Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. → Jano mi požičal svoju knihu.
Svoja kniha je zaujímavá.Attention :{/1} On ne peut pas dire : {2} - Cette phrase n’a pas de sens.
On mi požičal svoju knihu.
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
On mi požičal svoju knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.
Autres exemples :
- Rodičia dali svoje deti do materskej školy.
- Trénujte svoju pamäť!
- Svoj mozog musíme cvičiť.
- Deti ľúbia svojich rodičov.
Déclinaison des pronoms démonstratifs
Singulier
N |
ten |
tá |
to |
G |
toho |
tej |
toho |
D |
tomu |
tej |
tomu |
A |
toho /
ten? |
tú |
to |
L (o) |
tom |
tej |
tom |
I |
tým |
tou |
tým |
Pluriel
N |
tí |
tie |
G |
tých |
tých |
D |
tým |
tým |
A |
tých |
tie |
L (o) |
tých |
tých |
I |
tými |
tými |
Déclinaison des pronoms interrogatifs
Singulier
N |
aký? |
aká? |
aké? |
G |
akého? |
akej? |
akého? |
D |
akému? |
akej? |
akému? |
A |
akého? /
aký?? |
akú? |
aké? |
L (o) |
akom? |
akej? |
akom? |
I |
akým? |
akou? |
akým? |
Pluriel
N |
akí? |
aké? |
G |
akých? |
akých? |
D |
akým? |
akým? |
A |
akých? |
aké? |
L (o) |
akých? |
akých? |
I |
akými? |
akými? |
Singulier
N |
čí? |
čia? |
čie? |
G |
čieho? |
čej? |
čieho? |
D |
čiemu? |
čej? |
čiemu? |
A |
čieho? /
čí?? |
čiu? |
čie? |
L (o) |
čom? |
čej? |
čom? |
I |
čím? |
čou? |
čím? |
Pluriel
N |
čí? |
čie? |
G |
čích? |
čích? |
D |
čím? |
čím? |
A |
čích? |
čie? |
L (o) |
čích? |
čích? |
I |
čími? |
čími? |
Déclinaison des pronoms interrogatifs kto (qui), čo (quoi) (questions sur les cas)
N |
kto? |
čo? |
G |
koho? |
čoho? |
D |
komu? |
čomu? |
A |
koho? |
čo? |
L (o) |
kom? |
čom? |
I |
kým? |
čím? |
Différence entre aký et ktorý
-
Do akého obchodu? -
on pose une question sur les qualités d’un objet. Par exemple :
Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu…
-
Do ktorého obchodu? -
on pose une question sur un objet concret. Par exemple :
Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici…
- Aké tričko sa ti páči? - biele, červené, dlhé, krátke, moderné…
- Ktoré tričko sa ti páči? - tamto, toto biele, to červené…
Différence entre radi et rady
Chcete ísť s nami?
Veľmi radi! |
hommes ou hommes + femmes, enfants |
masculin animé |
Veľmi rady! |
seulement des femmes, éventuellement des enfants |
tous les autres genres |
Oni sú radi. |
hommes ou hommes + femmes, enfants |
masculin animé |
Ony sú rady. |
seulement des femmes, éventuellement des enfants |
tous les autres genres |
Dans il y a dans le groupe au moins un homme ou un garçon (le substantif doit être masculin), il faut utiliser //oni// (//radi//).