O Slovensku

Slovenský folklór

Slovensko je hrdé na svoj bohatý folklór a zvykoslovie. Každá oblasť, mesto alebo obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór - kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Folklórne zvyky jednotlivých regiónov sa prezentujú na folklórnych festivaloch na viacerých miestach Slovenska.

Najväčšie festivaly na Slovensku sa konajú vo Východnej, na Myjave a v Detve a všetky tri festivaly sú organizované pod hlavičkou C.I.O.F.F. (najväčšia folkloristická celosvetová organizácia). Ostatné festivaly majú skôr regionálny charakter, ale často svojou kvalitou nezaostávajú za týmito tromi festivalmi. Vo všeobecnosti možno povedať, že medzi festivalmi sú dosť výrazné rozdiely a každý má svoju vlastnú, typickú atmosféru a čaro. Na najlepších festivaloch žije festivalom celá obec, mesto, dokonca celá oblasť a folklór cítite na každom kroku.

Prečítajte si viac o najväčšom folklórnom festivale vo Východnej.

Zvyky a tradície

Ľudové zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život našich predkov. Príčinou ich vzniku býval strach z neznáma, neschopnosť vysvetliť prírodné javy, ako aj snaha zabezpečiť si šťastie, zdravie či krásu. V dôsledku toho sa objavilo množstvo povier, mýtov a legiend. Najviac zvykov bolo spojených s narodením a úmrtím človeka.

Keďže naši predkovia žili v úzkom spojení s prírodou, zvyky a tradície slovenského ľudu sa viažu najmä na prírodný cyklus (najmä tie z predkresťanských čias), s príchodom kresťanstva sa objavujú aj kresťanské sviatky a obyčaje. Zvyky a tradície mali vždy regionálny charakter, t. j. viazali sa na určitý región Slovenska. Dokonca môžeme povedať, že čo dedina - to iné zvyky.

Mnoho zvykov sa zachovalo až dodnes. Napr. {b}vynášanie Moreny{/b} (v podobe slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat) má symbolizovať koniec zimy a príchod jari. Mladé dievčatá odnesú Morenu k potoku, na brehu ju vyzlečú, zapália a hodia do potoka.

6. januára chodia chlapci prezlečení za troch kráľov po domoch, spievajú koledy a predvádzajú trojkráľovú hru, zobrazujúcu návštevu troch kráľov po narodení Ježiša v Betleheme (tzv. chodenie s hviezdou). **Na Troch kráľov** sa končia vianočné sviatky (školákom vianočné prázdniny) a začínajú sa fašiangy.

**Fašiangy** boli odjakživa obdobím zábavy, hodovania a ich vrcholom je fašiangová zábava s maskami, ktoré predstavujú rôzne zvieratá. Ukončením fašiangov je „pochovávanie basy“, pri ktorom sa paroduje skutočný pohreb. Po fašiangoch kresťania dodržiavajú štyridsaťdňové obdobie veľkonočného pôstu (jednoduchá strava, nekonajú sa zábavy a pod.).

Najvýznamnejším kresťanským sviatkom roka je **Veľká noc**. Veľkonočné zvyky v jednotlivých regiónoch sa navzájom odlišujú. Keďže Veľká noc sa v minulosti časovo prekrývala s pohanskými oslavami konca zimy a príchodu jari, sú dnes ľudové tradície zmesou tak kresťanských zvykov, ako aj zvykov z predkresťanského obdobia. Termín je pohyblivý, Veľká noc sa slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti.

Ku každému dňu veľkonočného týždňa sa viažu osobitné zvyky. Napr. na Zelený štvrtok sa odporúčalo skoro vstať a umyť sa rosou. Potom mal byť človek po celý rok zdravý. Na Veľký piatok ľudia nesmú pracovať v záhrade (nesmie sa nič robiť s hlinou, so zemou) a v rámci pôstu kresťania nesmú jesť mäso a mäsové výrobky. Na Bielu sobotu sa až do polnoci nekonajú omše, na Veľkonočnú nedeľu sa v kostoloch posväcuje jedlo a je po dlhom čase opäť dovolené jesť mäso. Dievčatá maľujú veľkonočné vajíčka (tzv. kraslice), aby ich mohli v pondelok darovať mládencom. S pondelkom sa všeobecne spája „šibačka“ a „polievačka“ - chlapci chodia po domoch, polievajú dievčatá vodou a šibú korbáčom z vŕbového prútia. Od dievčat dostanú maľované kraslice a farebnú stužku na korbáč. Zvyknú šibať aj malé deti (chlapci aj dievčatá), ktorí za vyšibanie dostanú sladkosti, najmä čokoládové vajíčka a zajačikov. Musia však zarecitovať nejakú veľkonočnú riekanku, napr.:

Máj sa zvykne označovať ako mesiac lásky. V tomto období mal spomedzi rastlín najväčší význam strom, označovaný v tomto čase ako „máj“. „Máj“ bol zvyčajne smrek zbavený kôry, ktorého vrcholec mládenci ozdobili farebnými stuhami. **Na prvého mája** ľudia dodnes „stavajú máje“, obyčajne na námestí alebo uprostred dediny. V minulosti stavali máje mládenci tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzali, príp. mládenci spoločne postavili máj na počesť všetkých dievčat v dedine.

V letnom období mali mnohé zvyky chrániť ľudí pred zlými silami. Počas **svätojánskej noci** (z 23. na 24. júna) sa dodnes nad dedinami pália veľké vatry a preskakujú sa za spevu a tanca.

2. novembra ľudia zvyknú navštevovať cintoríny, aby si pripomenuli svojich blízkych zosnulých. Na hroby sa kladú vence a zapaľujú sa za duše zomretých sviečky. Tento deň je v kalendári označený ako **Pamiatka zosnulých** (zvykne sa nazývať aj Dušičky).

Šiesteho decembra (**sviatku sv. Mikuláša**) sa nemôžu dočkať najmä deti. V tento deň má chodiť svätý Mikuláš s čertom po domácnostiach a rozdávať sladkosti, príp. hračky deťom, ktoré boli poslušné. Sladkosti sa vkladajú do čižmy, ktorú si deti večer pred spaním nachystajú. Neposlušným deťom Mikuláš prinesie cibuľu alebo uhlie.

13. december je **sviatok Lucie**, ktorá bola podľa ľudových povier bosorka. Ľudia verili, že v tento deň môžu bosorky aj uvidieť. So sviatkom Lucie sa spájajú najmä ľúbostné veštby. Dievčatá na dvanásť papierikov napísali rôzne mužské mená, trinásty nechali prázdny a všetky poskladali. Každý nasledujúci deň jeden z nich spálili. Ráno na Štedrý deň spálili predposledný, večer otvorili posledný lístok. Meno na ňom malo byť menom muža, za ktorého sa dievča vydá. Ak bol lístok prázdny, dievča sa budúci rok ešte vydať nemalo.

Množstvo zvykov je u nás spojených **s vianočnými sviatkami**. Hoci ide o kresťanský sviatok, Vianoce slávia nielen kresťania, ale takmer každá rodina. Najväčšiu radosť z Vianoc majú deti, ktoré sa na ne tešia celý rok. Ľudia už dlho pred sviatkami upratujú, pečú medovníky a vyzdobujú svoje domácnosti. Nesmie chýbať vianočný stromček vyzdobený sladkosťami, na ktorý sa tešia najmä deti. Na večeru sa ako prvá podáva vianočná oblátka - oblátka s medom a orechami, príp. cesnakom, aby boli ľudia po celý rok zdraví. Zoberie sa jablko a prekrojí sa naprieč - keď jadierka po rozkrojení vytvárajú pravidelnú päťcípu hviezdu, znamená to zdravie. Menu sa líši podľa jednotlivých regiónov, zvykne sa podávať kapustnica alebo hrachová polievka a ryba so zemiakovým šalátom. Po večeri si rodina rozbalí darčeky pod stromčekom, spievajú sa koledy alebo sa pozerajú v televízii vianočné rozprávky.

Na Vianoce sa tiež dáva rybia šupina pod tanier (pre šťastie) a leje sa olovo - roztavené olovo sa naleje do misky so studenou vodou a z rôzne tvarovaných odliatkov sa háda osud. Zachovalo sa aj púšťanie sviečok - lodičiek vyrobených z orechovej škrupiny, do ktorých sa vloží malá zapálená sviečka. Každý si svoju loďku zhotoví sám. Položíme otázku, čo by sme sa chceli dozvedieť (napr. o zamestnaní, zdraví, vzťahoch...), loďka sa pustí na vodu a sleduje sa jej osud.

Vianoce a príchod nového roku dali vzniknúť množstvu rôznych kolied a vinšovačiek, napr.:

Posledný deň v roku, 31. december (meniny má **Silvester**), je zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I., o ktorého živote vieme len veľmi málo. Noci z 31. decembra na 1. januára sa v minulosti pripisovala magická moc - práve počas tejto noci mohli zlé sily najviac ublížiť. Ľudia ich zaháňali práskaním bičom, hlasným trúbením a pod. Dnes namiesto toho zapaľujeme ohňostroje a o polnoci je zvykom osláviť príchod nového roku prípitkom.

Štátne sviatky a dni pracovného pokoja

Chránené zemepisné označenia a garantované tradičné špeciality v EÚ

Slovensko má v databáze označení pôvodu a zemepisných označení v EÚ zaregistrovaných viacero originálnych potravín (pričom ďalšie na svoj zápis ešte čakajú). Chránené označenie pôvodu má Paprika Žitava (2014); chránené zemepisné označenie majú Skalický trdelník (2007, dutý sladký koláč), Slovenská bryndza (2008, typické slovenské jedlo z tohto ovčieho syra sú bryndzové halušky, pozri recept nižšie), Slovenská parenica a Slovenský oštiepok (2008, druhy syrov), taktiež Tekovský salámový syr (2011), Zázrivský korbáčik (2011), Oravský korbáčik (2011), Zázrivské vojky (2014) a Klenovecký syrec (2015). Ako Zaručená tradičná špecialita sú zaregistrované Ovčí salašnícky údený syr (2010), Ovčí salašnícky hrudkový syr (2010), Lovecká saláma (2011), Liptovská saláma (2011), Špekačky (2011), Spišské párky (2011) a Bratislavský rožok (2012).

Recept na bryndzové halušky so slaninou

Očistené surové zemiaky umyť a nastrúhať. Pridať vajíčka, hladkú a polohrubú múku, soľ, mleté čierne korenie a zamiešať. Cesto v malých kúskoch (lyžičkou alebo cez sitko s väčšími otvormi) hádzať do osolenej vriacej vody. Uvarené halušky, ktoré vystúpia na povrch, vybrať a zmiešať s bryndzou (v niektorých oblastiach sa bryndza vopred zmieša s trochou kyslej smotany). Slaninu nakrájať na kúsky a opiecť na panvici. Pri podávaní bryndzové halušky na povrchu posypať teplou opečenou slaninou a pokvapkať trochou masti.

Video-recept na bryndzové halušky nájdete napr. tu.

Európske hlavné mesto kultúry

Košice, metropola východného Slovenska, boli spolu s juhofrancúzskym prístavným mestom Marseille v roku 2013 európskou kultúrnou metropolou. Tento titul sa udeľuje každoročne od roku 1985 s cieľom propagovať rôznosť a kultúrnu odlišnosť európskych regiónov a krajín. Prvým európskym hlavným mestom kultúry sa stali Atény, ďalšími boli napr. Berlín (1988), Glasgow (1990), Weimar (1999), Krakov (2000), Liverpool (2008), Vilnius (2009), Essen (2010).