Späť na obsah

Vety a súvetia

Súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých viet do jedného celku.

Ak ide o spojenie rovnocenných viet, takéto súvetie nazývame priraďovacie. Spojenie hlavnej a vedľajšej vety (teda viet, ktoré nie sú navzájom rovnocenné) nazývame podraďovacie súvetie.

Priraďovacie súvetie

Priraďovacie súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých rovnocenných viet.

hlavná veta + hlavná veta (+ hlavná veta + hlavná veta...)

Poznáme viacero typov:

  • zlučovacie:
    Žiak sedí a píše úlohu.
  • vylučovacie:
    Buď sa hrajte s kočíkom, alebo kreslite obrázky.
  • odporovacie:
    Chceli sme ísť na výlet, ale pršalo.
  • stupňovacie:
    Deti poslúchali, ba aj hračky si upratali.

Podraďovacie súvetie

Podraďovacie súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých viet, ktoré nie sú navzájom rovnocenné.

hlavná veta + vedľajšia veta

Vedľajšia veta vždy rozvíja hlavnú alebo nadradenú vetu.

Slovensko je stredoeurópska krajina. / Slovensko je krajina v strednej Európe.

Ide o jednoduché vety, nie súvetia. Podčiarkli sme v nich vetný člen prívlastok (pýtame sa naň otázkou: aký?).

Slovensko je krajina, ktorá sa nachádza v strednej Európe.

Utvorili sme podraďovacie súvetie. Prívlastok z predchádzajúcej vety sme nahradili vedľajšou vetou prívlastkovou.

Hlavnou vetou sa pýtame, vedľajšou vetou odpovedáme.

Aká krajina je Slovensko? Taká, ktorá sa nachádza v strednej Európe.

Rovnako môžeme predmet nahradiť vedľajšou vetou predmetovou, podmet nahradiť vedľajšou vetou podmetovou, príslovkové určenie príčiny nahradíme vedľajšou vetou príslovkovou príčinnou atď.

jednoduchá veta podraďovacie súvetie
Dievčatá sa rozprávali o prázdninách.
predmet (o čom?) 		Dievčatá sa rozprávali o tom, čo robili cez prázdniny.
vedľajšia veta predmetová (o čom?)
Neprišiel do školy pre chrípku.
príslovkové určenie príčiny (prečo?) 		Neprišiel do školy, lebo mal chrípku.
vedľajšia veta príslovková príčinná (prečo?)

Vedľajšia veta predmetová

  • Povedz, čo…
  • Myslím si, že…
  • Vieš, že…

Teraz sa naučíme tvoriť podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou predmetovou. Pýtame sa na ňu otázkou: o čom?, čo? na čo? a pod. Napr.:

Povedz, čo robíš dnes večer. Čo povedz?
Čo robíš dnes večer.
Myslím si, že Jano nepríde. Čo si myslím?
Že Jano nepríde.
Vieš, že Bratislava je hlavné mesto Slovenska? Čo vieš?
Že Bratislava je hlavné mesto Slovenska.
Teším sa, že sa zasa uvidíme. Na čo sa teším?
Že sa zasa uvidíme.

V takomto súvetí najčastejšie používame spojku že.

  • Teším sa, že prídeš.
  • Povedal, že chodí na strednú školu.
  • Viem, že nič neviem.
  • Viete, že Peter teraz pracuje v Bratislave?

Slovosled

Slovosled sa v podstate nemení (ale napr. sa, si môžu zmeniť miesto vo vete).

  • Jano nie je doma.
  • Povedal, že Jano nie je doma.
  • Zuzka bola cez prázdniny na esperantskom kongrese.
  • Vieš, že Zuzka bola cez prázdniny na esperantskom kongrese?
  • Stretneme sa zajtra.
  • Dohodli sme sa, že sa stretneme zajtra.

Vedľajšia veta príslovková príčinná

Prečo nemôže ísť Miško von?
Lebo je chorý.
Miško nemôže ísť von, lebo je chorý.

Utvorili sme súvetie s vedľajšou vetou príčinnou. V tomto súvetí najčastejšie používame spojku lebo.

Musíš ísť domov, lebo je veľa hodín.
Prečo musíš ísť domov? Lebo je veľa hodín.
Prečo je Miško chorý? Lebo nebol teplo oblečený.
Miško je chorý, lebo nebol teplo oblečený.
Prečo teraz leží v posteli? Lebo má horúčku.
Teraz leží v posteli, lebo má horúčku.
Prečo má horúčku? Lebo prechladol.
Má horúčku, lebo prechladol.
Ja som neprechladla. Teplo som sa obliekla.
Ja som neprechladla, lebo som sa teplo obliekla.
Tom nemôže pracovať. Bolí ho chrbát.
Tom nemôže pracovať, lebo ho bolí chrbát.

Slovosled

Slovosled sa v podstate nemení (ale napr. sa, si môžu zmeniť miesto vo vete).

  • Musím ísť domov. Je neskoro.
  • Musím ísť domov, lebo je neskoro.
  • Dnes nejdem do školy. Som chorý.
  • Dnes nejdem do školy, lebo som chorý.
  • Nejdem von. Učím sa.
  • Nejdem von, lebo sa učím.

Vedľajšia veta príslovková časová

Keď bolo teplo, išli sme sa kúpať.
Kedy sme sa išli kúpať? Keď bolo teplo.
Keď napadol sneh, deti sa išli sánkovať.
Kedy sa deti išli sánkovať? Keď napadol sneh.
Keď som mal desať rokov, otec mi kúpil nový bicykel.
Kedy mi otec kúpil nový bicykel? Keď som mal desať rokov.

Utvorili sme súvetie s vedľajšou vetou časovou. Pýtame sa na ňu otázkou: kedy? ako často? ako dlho? V tomto súvetí najčastejšie používame spojku keď.

Slovosled

Zvyčajný slovosled:

Keď mal Jano čas, často sa lyžoval.
spojka keď + prísudok + podmet + ostatné vetné členy

Poradie viet v súvetí môžeme, samozrejme, aj otočiť:

Otec mi kúpil nový bicykel, keď som mal desať rokov.

Vedľajšia veta prívlastková

Teraz sa naučíme tvoriť súvetie s vedľajšou vetou prívlastkovou. Pýtame sa otázkou: aký? ktorý? V tomto súvetí najčastejšie spájame vety pomocou vzťažného zámena ktorý, ktorá, v ktorom...

jednoduchá veta podraďovacie súvetie
Slovensko je krásna krajina. Slovensko je krajina, ktorá je krásna.
Aká krajina? Krajina, ktorá je krásna.
Vybral som si lacnejšie tričko. Vybral som si tričko, ktoré je lacnejšie.
Aké tričko? Tričko, ktoré je lacnejšie.
Čítam veľmi zaujímavý článok. Čítam článok, ktorý je veľmi zaujímavý.
Aký článok? Článok, ktorý je veľmi zaujímavý.

Takéto súvetia veľmi často používame pri vysvetľovaní, pri rôznych definíciách, opisoch a pod. Napr.:

  • Slovensko je krajina, ktorá sa nachádza v strednej Európe.
  • Aká krajina? Krajina, ktorá sa nachádza v strednej Európe.
  • Redaktor je človek, ktorý píše články na Wikipédii.
  • Aký človek? Človek, ktorý píše články na Wikipédii.

Slovosled

Slovosled sa v podstate nemení (ale napr. sa, si môžu zmeniť miesto vo vete).

  • Wikipédia je encyklopédia. Je zadarmo.
    Wikipédia je encyklopédia, ktorá je zadarmo.
  • To je program. Slúži na písanie textu.
    To je program, ktorý slúži na písanie textu.
  • Slovensko je štát. Nachádza sa v Európe.
    Slovensko je štát, ktorý sa nachádza v Európe.
Nahor