Slovné druhy a ohýbanie slov

Substantíva pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje.

Delíme ich na:

• Všeobecné
  Pomenovania osôb, zvierat, vecí... toho istého druhu Píšeme ich s malým začiatočným písmenom
  človek, učiteľ, pes, dom, strom, kniha, škola, mesiac, leto, pondelok, január
• Vlastné
  Mená jedinečných osôb, zvierat, vecí, zemepisných názvov, sviatkov... Píšeme ich s VEĽKÝM začiatočným písmenom. Názvy dní v týždni a mesiacov sa za vlastné nepovažujú!
  Zuzana, Dunčo, Vysoké Tatry, Bratislava, Slovensko, Vianoce, Veľká noc
• Konkrétne
  Pomenovania osôb, zvierat, vecí Hmotné, možno ich pozorovať zmyslami
  brat, Karol, mačka, pes, ryba, zajac, stôl, dom, kniha, škola
• Abstraktné
  Pomenovania vlastností, dejov Nehmotné, nemožno ich pozorovať zmyslami
  zdravie, múdrosť, šťastie, láska, leto, prázdniny, matematika

Skloňovanie podstatných mien

Substantíva v slovenčine ohýbame (skloňujeme) podľa viacerých vzorov. Každý gramatický rod (mužský, ženský a stredný) má svoje vlastné vzory. Tak ako musíme v slovenčine vedieť, akého rodu je to-ktoré substantívum, musíme tiež vedieť, podľa akého vzoru sa skloňuje. To nám umožňuje správne ho používať.

Napr. substantívum mama sa skloňuje podľa vzoru žena.

Tiež: babka, vnučka, dcéra, rodina, priateľka…

Substantívum chlapec sa skloňuje podľa vzoru chlap.

Tiež: vnuk, dedko, otec, syn, priateľ, študent, muž…

Vzory substantív

Mužský rod Singulár

Mužský rod Plurál

Zvieracie substantíva mužského rodu skloňujeme v singulári podľa vzoru chlap, v pluráli podľa vzoru dub (ak substantívum končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku) alebo podľa vzoru stroj (ak substantívum končí na mäkkú spoluhlásku).

Vzor chlap

Podľa vzoru chlap skloňujeme:

• substantíva mužského rodu, životné, ktoré sú zakončené na spoluhlásku alebo na -o:
  chlapec, otec, syn, dedo, Jano, pes, vnuk, spolužiak
• len v singulári - zvieracie substantíva:
  pes, vlk, vták, lev, medveď, kôň

Pozn.: N pl. môže mať aj koncovky -ovia (synovia, otcovia, dedovia…) a -ia (učitelia, bratia…).

Vzor hrdina

Podľa vzoru hrdina skloňujeme:

• substantíva mužského rodu (životné), ktoré sú zakončené na -a:
  sudca, sluha, hokejista, huslista

Pozn.: Slová zakončené na -ista majú v N pl. koncovku -i (huslisti, hokejisti…).

Vzor dub

Podľa vzoru dub skloňujeme:

• substantíva mužského rodu (neživotné), ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku:
  potok, dom, strom, obraz, autobus, trolejbus, pondelok, utorok, štvrtok, piatok
• len v pluráli - zvieracie substantíva zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku:
  slon, had, vlk, lev

Vzor dub

Podľa vzoru stroj skloňujeme:

• substantíva mužského rodu (neživotné), ktoré sú zakončené na mäkkú spoluhlásku:
  kôš, oheň, nôž, čaj, počítač, dážď, máj, kameň
• len v pluráli - zvieracie substantíva zakončené na mäkkú spoluhlásku:
  medveď, kôň, mravec

Vzor kuli

Podľa vzoru kuli skloňujeme:

• cudzie substantíva mužského rodu, mužské mená a priezviská zakončené na samohlásky i, y, í, e, é, ä, ű, ö, ő:
  pony, grizly, abbé, Škultéty, Goethe, Krčméry, Nietsche

Ženský rod Singulár

Ženský rod Plurál

Vzor žena

Podľa vzoru žena skloňujeme:

• substantíva ženského rodu zakončené na -a. Pred -a je tvrdá alebo obojaká spoluhláska:
  mama, dcéra, vnučka, rodina, kniha, cesta, voda, ruka, noha, hlava, streda, sobota

Pozn.: Keď v G pl. nepridávame žiadnu koncovku, predĺži sa koreň slova.

• mama → mám
• kniha → kníh
• ruka → rúk
• noha → nôh

Vzor ulica

Podľa vzoru ulica skloňujeme:

• substantíva ženského rodu zakončené na {1}. Pred {1} je mäkká spoluhláska:
  práca, stanica, schôdza, tabuľa, ruža, cibuľa, vaňa, fľaša, nedeľa, chvíľa

Pozn.: Keď v G pl. nepridávame žiadnu koncovku, predĺži sa koreň slova.

• stanica → staníc
• tabuľa → tabúľ
• fľaša → fliaš
• chvíľa → chvíľ

Vzor dlaň

Podľa vzoru dlaň skloňujeme:

• substantíva ženského rodu zakončené na spoluhlásku. V N pl. sú zakončené na -e (dlane):
  pieseň, loď, báseň, reportáž, posteľ, predpoveď

Vzor kosť

Podľa vzoru kosť skloňujeme:

• substantíva ženského rodu zakončené na spoluhlásku. V N pl. sú zakončené na -i (kosti):
  vec, noc, step, pomoc, zmes, radosť, krv

Vzor gazdiná

Podľa vzoru gazdiná skloňujeme:

• substantíva ženského rodu - len málo slov. Ide vždy o pomenovania osôb, väčšinou z feudálneho obdobia:
  princezná, kráľovná, cisárovná, šľachtičná, stryná

Vzor idea

Niekedy sa vyčleňuje samostatný vzor idea. Podľa vzoru idea skloňujeme:

• cudzie substantíva ženského rodu zakončené na -ea, -oa, -ua:
  orchidea, Andrea, aloa, Nikaragua, Ikea

Samostatné skloňovanie majú slová mať (mať) a pani (pani).

Pozn.: Substantívum pani skloňujeme iba vtedy, keď stojí samostatne. V spojení s vlastným menom ho neskloňujeme.

• to je pani Malá
• ideme od pani Malej
• ideme k pani Malej
• vidím pani Malú

Stredný rod Singulár

Stredný rod Plurál

Vzor mesto

Podľa vzoru mesto skloňujeme:

• substantíva stredného rodu zakončené na -o:
  auto, koleso, jablko, Slovensko, kakao, drevo, dielo, vedro, oko, ucho, brucho, mydlo
• cudzie slová zakončené na -on alebo -um:
  epiteton, múzeum

Vzor srdce

Podľa vzoru srdce skloňujeme:

• substantíva stredného rodu zakončené na -e:
  vajce, more, nástupište, pole

Vzor vysvedčenie

Podľa vzoru vysvedčenie skloňujeme:

• substantíva stredného rodu zakončené na -ie:
  lístie, stretnutie, zahraničie, námestie, umenie

Pozn.: Prípony sú vždy dlhé, nedodržiava sa pravidlo o rytmickom krátení.

Vzor dievča

Podľa vzoru dievča skloňujeme:

• substantíva stredného rodu zakončené na -a alebo -ä:
  dieťa, zviera, páža, knieža, mláďa, kura, žriebä

Pozn.: Slovo dieťa má v pl. tieto tvary::
deti, detí, deťom, deti, o deťoch, s deťmi

Pomnožné podstatné mená

Niektoré podstatné mená majú len tvar plurálu napriek tomu, že pomenúvajú jediný predmet:

• tie nohavice
• tie plavky
• tie šaty
• tie okuliare
• tie nožnice
• tie pľúca
• tie Košice

• Čo je to? To sú okuliare.
• Aké sú okuliare? Okuliare sú nové.
• Čie sú to okuliare? Okuliare sú mamine.
• Tie okuliare sú nové a mamine.

Takéto podstatné mená nemajú tvar singuláru, len plurálu. Nazývame ich pomnožné. Skloňujeme ich len v pluráli.

Pomnožné podstatné meno:

Rozlišujte:

Jeden predmet (pomnožné podstatné meno)

• nohavice
• plavky
• nohavičky
• slipy
• rifle
• šaty

Viac predmetov

• rukavice ( jedna rukavica, dve rukavice)
• topánky ( jedna topánka, dve topánky)
• čižmy ( jedna čižma, dve čižmy)
• ponožky ( jedna ponožka, dve ponožky)

S pomnožnými podstatnými menami sa často stretávame pri zemepisných názvoch.

• mesto Košice
• mesto Levice
• mesto Trenčianske Teplice
• pohorie Vysoké Tatry
• pohorie Nízke Tatry
• Alpy, Benátky, Atény, Piešťany, Donovaly, Kúty...

Názvy povolaní v ženskom rode

Názvy povolaní v ženskom rode tvoríme pomocou prípony {1}:

• lekár → lekárka
• predavač → predavačka
• kuchár → kuchárka
• učiteľ → učiteľka
• podnikateľ → podnikateľka
• kuchár → kuchárka
• pekár → pekárka
• manažér → manažérka
• sekretár → sekretárka
• policajt → policajtka
• prekladateľ → prekladateľka
• fotograf → fotografka

Ak sa povolanie v mužskom rode končí na {1}, {1} sa zmení na {2} a opäť pridáme príponu {3}:

• právnik → právnička
• pokladník → pokladníčka
• čašník → čašníčka
• tanečník → tanečníčka
• lekárnik → lekárnička
• informatik → informatička
• chemik → chemička

Deminutíva – zdrobneniny

V rozhovoroch s deťmi často používame zdrobneniny a familiárne oslovenia. Deminutíva sú slová, ktoré pomenúvajú malé a drobné veci. Popri vecnom význame má deminutívna prípona aj expresívny význam, vyjadruje sa ňou kladný alebo ironicky negatívny citový postoj hovoriaceho. Vyskytujú sa v detskej reči i v reči dospelých.

• Kde máš autíčka, Janko?
• Páči sa ti tento domček pre bábiky?
• Aké krásne dieťatko!
• Kde máš mamičku?
• a pod.

Od jedného slova možno niekedy utvoriť viacero zdrobnenín, napr.:

• Zuzana → Zuzka, Zuzička, Zuzanka…
• ruka → rúčka, ručička…
• mama → mamka, mamička, mamulienka…
• otec → otecko
• tato → tatko, tatíčko

Slovesné podstatné mená

Označujú dej ako slovesá, ale majú tvar substantíva. Tvoríme ich veľmi jednoducho: od infinitívu písať odtrhneme -ť a pridáme príponu -nie alebo -tie: písanie. Všetky sú stredného rodu a skloňujú sa podľa vzoru vysvedčenie. Platí pravidlo o rytmickom krátení: zapnúť - zapnutie.

písať + A	To je program na písanie + G
písať text	To je program na písanie textu. To je program na písanie textu.

počúvať + A	To je program na počúvanie + G
počúvať hudbu	To je program na počúvanie hudby. To je program na počúvanie hudby.

Pozor:

• kresliť → kreslenie
• vidieť → videnie
• zapnúť → zapnutie
• vypnúť → vypnutie