Späť na obsah

O jazyku

V súčasnosti žije vo svete takmer 2,8 milióna zahraničných Slovákov. Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí bol prijatý v roku 2005. Upravuje postavenie zahraničného Slováka, jeho práva a povinnosti na území Slovenskej republiky, ako aj postup pri priznávaní statusu zahraničného Slováka a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k zahraničným Slovákom. Zahraničný Slovák je osoba, ktorá nie je štátnym občanom SR, ale má slovenskú národnosť alebo slovenský etnický pôvod a slovenské kultúrno-jazykové povedomie. Slovenským kultúrnojazykovým povedomím sa rozumie aspoň pasívna znalosť slovenského jazyka spolu so základnou orientáciou v slovenských kultúrnych reáliách alebo aktívne prejavy hlásenia sa k slovenskému etnickému spoločenstvu. V jednotlivých krajinách jestvujú skôr odhady o počte Slovákov, preto sa údaje medzi sebou aj značne líšia.

Status národnostných menšín, zakotvený v zákonoch, majú len Slováci žijúci v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteligenciou a rozvetveným systémom spolkového života. Slováci žijúci v západnej Európe a v zámorí nemajú takýto právny status menšiny podľa zákonov daných krajín.

Slovákov v zahraničí možno rozdeliť na dve skupiny:

  • na Slovákov, ktorí sa ocitli v cudzine v dôsledku politických zmien najmä po zániku uhorského štátu v roku 1918 a v prípade Podkarpatskej Ukrajiny v roku 1945, a ich potomkov. V tom čase sa veľký počet Slovákov (či už ako pôvodného obyvateľstva alebo usadlíkov po skončení osmanských vojen) ocitol na území dnešného Maďarska, Srbska, Chorvátska, Rumunska, Ukrajiny a Poľska. Najmä v Maďarsku boli Slováci vystavení tvrdej asimilácii, takže z odhadovaného počtu niekoľko stotisíc po 1. svetovej vojne dnes maďarské štatistiky vykazujú iba 10 450 (r. 1990), pričom odhadovaný stav je približne 110 000.
  • na Slovákov, ktorí migrovali do zahraničia najmä od druhej polovice 19. storočia (z Uhorska), po prvej svetovej vojne (z ČSR) a po druhej svetovej vojne, najmä po r. 1948, ale aj neskôr až po súčasnosť.

Najväčší počet Slovákov je v USA – 1 200 000 (štatistický údaj z roku 1990 je 1 882 915). Odhad pre Kanadu je 100 000 (štatistický údaj z r. 1991 je 29 350, pričom rozdiel súvisí s odlišnou technikou sčítania v USA a v Kanade). Odhad počtu Slovákov v Južnej Amerike je 50 000 (najmä v Argentíne, Brazílii, Uruguaji a Venezuele), v Austrálii a na Novom Zélande 12 000, v Nemecku 25 000, v Rakúsku 25 000 a vo Francúzsku 13 000, vo Veľkej Británii okolo 90 000. V ostatných krajinách ide zväčša o niekoľko stoviek.

V mnohých zahraničných krajinách ovláda slovenčinu len pôvodná prisťahovalecká generácia (Argentína a iné krajiny Južnej Ameriky, Austrália, Švajčiarsko) a ich potomkovia už komunikujú jazykom príslušného štátu. V Spojených štátoch amerických hovoria po slovensky aj ďalšie generácie, ich podobu však vytvárajú pôvodné slovenské nárečia. Mnoho závisí od menšinového školstva.

Napr. v Rumunsku (na rozdiel napr. od Maďarska, Poľska a pod.) pôsobia na slovenčinu značne regenerujúco slovenské školy. Pozitívnu rolu pri udržiavaní slovenčiny hrajú takisto návštevy potomkov emigrantov na Letnej škole slovenského jazyka a kultúry SAS v Bratislave, ktorú už 40 rokov usporadúva pre zahraničných záujemcov Studia Academica Slovaca - centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk.

V Českej republike je pokles slovenských detí spôsobený tým, že z 52 000 zmiešaných manželstiev žijúcich v českých krajinách až 95,5 % má českú národnosť, kým slovenskú len 4,2 %.

Internetové portály Slovákov žijúcich v zahraničí

Nahor