Jednostavne i složene rečenice

Izjavna rečenica ima uobičajen poredak riječi u rečenici:
subjekt + predikat + ostali rečenični dijelovi

• (Ja) mám devätnásť rokov.
• Zuzana má dvadsať rokov.

U pitanju (upitnoj rečenici) poredak subjekta i predikata promijenimo:

1. • Máš (ty) dvadsať rokov? Nie, ja nemám dvadsať rokov.
   • Má Zuzka dvadsať rokov? Áno, Zuzka má dvadsať rokov.
   Na ovakva pitanja možemo odgovarati: áno – nie [da - ne]. Radi se o pitanjima za utvrđivanje informacija. Njihova je melodija uzlazna.
   • Máš dvadsať rokov?
   • Voláš sa Kristína?
   • Máš sa dobre?
2. • Koľko máš (ty) rokov?
   • Koľko má Zuzka rokov?
   Na ovakva pitanja ne možemo odgovarati sa áno – nie [da - ne], već moramo dopuniti informaciju koja nedostaje. Radi se o dopunskim pitanjima. Počinju sa upitnom zamjenicom (npr.. kto [tko], čo [što], koľko [koliko], kde [gdje] ...).
   • Koľko máš rokov?
   • Ako sa voláš?
   • Kde bývaš?